Na jednej strane je nepochybne pozitívom, že po rokoch vajatania sme sa k takémuto kroku vôbec odhodlali. Lenže jednorazové, čiže na jedno použitie, sú predmety každodennej spotreby, no takými nemôžu byť oslavy republiky. Navyše republiky, ktorá nás zachránila a umožnila nám formovať sa ako politický národ. Republiky, vďaka ktorej sa Slovensko prvýkrát objavilo na mapách. Republiky, ktorá v podstate položila základy našej dnešnej štátnosti.
Vznik Československa je preto najvýznamnejším dátumom v našich novodobých dejinách. Túto udalosť by sme si preto mali pripomínať každý rok.
Náš nemastný-neslaný postoj k Československu pramení aj z toho, že stále sme zajatcami vnútorného antagonizmu: Ako sa hrdo hlásiť k odkazu niečoho, čo sme vlastne znegovali? Lenže na vznik samostatného Slovenska sa treba pozerať optikou kontinuity. Nemáme najmenší dôvod, aby sme sa voči štátu, ktorý nás posunul výrazne dopredu a v ktorom sme zotrvali viac ako 70 rokov, vymedzovali negatívne. Bola to aj naša republika.
Slovensko síce v prvých rokoch samostatnosti prešlo svojou „búrlivou pubertou“, no dnes ako „dospelý jedinec“ by malo dokázať triezvo hodnotiť svoje dejiny.
Môžeme diskutovať, či si vznik ČSR na Slovensku máme pripomínať 28. alebo 30. októbra, no jednoznačne by to mal byť štátny sviatok, ktorý budeme sláviť každý rok.