PET-fľašová krajina

Spotreba nealkoholických nápojov na Slovensku z roka na rok stúpa. S ňou aj množstvo plastových fliaš, v ktorých sa predávajú. Iba zlomok z nich však skončí v triedenom odpade. Väčšina „skrášľuje“ lúky, lesy, a najmä okolie potokov.

04.11.2018 22:00
debata (10)

Pohľad na čisté chorvátske pláže tak ostro kontrastuje s prírodou u nás, doslova „zamorenou“ PET fľašami. Video, na ktorom pod vrstvou plastových fliaš nebolo ani len vidieť rieku Bodva, muselo otriasť aj tým najväčším ekoskeptikom.

Rozdiel medzi Slovenskom a obľúbenou turistickou destináciou je v tom, že Chorváti už niekoľko rokov PET fľaše zálohujú. Drobný poplatok 50 líp (cca 6–7 centov) za jednu „petku“ je dostatočne motivujúci, aby ich ľudia nezahadzovali.

Nebyť lobingu výrobcov nápojov a ochoty na strane ministerstva hospodárstva, PET fľaše by sme u nás zálohovali už od roku 2002, keď sa v parlamente prerokovával zákon o obaloch.

Lenže strašenie, že zálohovaním sa rapídne zvýšia náklady predajcov a tým aj ceny nápojov, ako aj argumenty, že ak zavedieme zálohy na jednorazové obaly nápojov, zaplavia nás jednorazové fľaše zo zahraničia, kde zálohy na tieto fľaše nemajú, napokon zabrali.

Kým prvý pseudoargument vyvrátila samotná prax, lebo tie isté reťazce, ktoré pôsobia aj u nás, v Nemecku nemajú problém so zálohovaním a nemalo to ani dosah na ceny, ten druhý problém sa dá poľahky vyriešiť označovaním PET fliaš.

Vo všeobecnosti sa dá povedať, že štáty, ktoré zaviedli systém zálohovania, s ním majú dobré skúsenosti – niet preto najmenších dôvodov, aby sme ich príklad nenasledovali. Navyše, keď si to želá drvivá väčšina občanov…

© Autorské práva vyhradené

10 debata chyba
Viac na túto tému: #plasty