Víťazstvo Jaira Messiasa Bolsonara v prezidentských voľbách v Brazílii nie je náhodnou nehodou na ceste ku krajším zajtrajškom. Milióny ľudí, ktorí dnes volia v Európe, USA či v Latinskej Amerike, už nemajú priamy osobný zážitok diktatúr minulého storočia a netušia, čo je vlastne tou skutočnou alternatívou demokracie, na ktorú sa toľko tešia.
Ak je takmer polovica voličov schopná povedať, že s Bolsonarom nemá spoločné jeho fašistické názory, volí ho však preto, aby „potrestala establišment“, opereta sa rýchlo mení na tragédiu. Bývalý armádny kapitán a niekoľkonásobný kongresman sa štylizuje ako nováčik na scéne, ktorý prišiel zatriasť starými poriadkami. Oháňa sa ľudom, zatiaľ čo z ľudu škrtá všetky menšiny, vrátane pôvodných obyvateľov Brazílie, vyhráža sa vojenským pučom, stanným právom, fyzickým likvidovaním opozície a médií, ktoré v kampani nedokázali účinne čeliť prívalu zlomyseľných lží podľa mustry jeho volebného poradcu Stevea Bannona.
Nerozširujú sa len nožnice príjmov, rozširujú sa i nožnice medzi výdobytkami rozumu na jednej strane a ohlušujúcou tuposťou na druhej strane.
Áno, toho istého Bannona, ktorý si robí zásluhy za zvolenie Donalda Trumpa, a ktorý tiež pôsobí práve tak smiešne, ako je nebezpečný. Ozajstný Bolsonarov ľud sú ropné a energetické spoločnosti, ktoré sa už nevedia dočkať, ako s jeho požehnaním spľundrujú zelené pľúca sveta v povodí Amazonky.
To všetko sú voliči v 21. storočí ochotní kúpiť v jednom balíku len za silácke reči o tom, ako prezident zatočí s korupciou (nie nepodobne ako filipínsky vrah Duterte „zatáča“ s drogovými dílermi)? Ako ochráni brazílskych kresťanov pred prisťahovalcami, menšinami a intelektuálmi, ktorí všetko len komplikujú? Môže niekto naozaj veriť, že zvolením neofašistu potrestá niekoho tretieho, nie však samého seba?
Žiaľ, je to možné. Nerozširujú sa len nožnice príjmov, rozširujú sa i nožnice medzi výdobytkami rozumu na jednej strane a ohlušujúcou tuposťou na druhej strane. Akurát, že tu sa rozum nedostáva do zlých služieb, ako v nejakej sci-fi dystópii: Trump, brexit, európska krajná pravica ani Bolsonaro nie sú produktmi románového zlého génia.
Časť ekonomických elít stráca zábrany a stavia na lídrov, ktorí dajú konečne voľný priechod ich vlastným temným impulzom. Bez ohľadu na to, či lídri tomu, čo hlásajú, aj úprimne veria, alebo si len myslia, že hrajú nejakú šikovnú hru. Vo výsledku je to jedno. Rozum je v každom prípade na zozname nepriateľov hneď na prvom mieste.
Ide len o to, čo najúčinnejšie postrašiť masu nafúknutými či aj celkom vymyslenými bubákmi. V idiokracii, v ktorej je masa od detstva vedená k neschopnosti skladať veci do kontextu a rozhodovať sa až na základe preskúmania možností, je to čoraz ľahšie. Brazília vôbec nie je tak ďaleko. Je bližšie, ako si myslíme.