Keby ste u nás ešte prednedávnom vyslovili slovné spojenie ako „spolupráca s Kubou“, alebo „návšteva Kuby“, mohlo by to znamenať dokonalú spoločenskú samovraždu. Ani nie tak na niektoré krajiny, ale už aj na trochu pozitívnejšiu zmienku o nich bolo dlho uvalené „slovné“ embargo, ktoré mohlo rozhodnúť o tom, či patríte medzi „slušných“ ľudí, alebo medzi „milovníkov diktatúr“.
Vrátiť sa k dobrému obohranému zvyku sa tak trochu pokúsila strana SaS, ktorá má podozrenie, že poslanci NR SR Robert Fico a Ľuboš Blaha necestovali na Kubu vo verejnom záujme, že je za tým akési „nekalé konanie“. Neviem, či by to spomínaní poslanci museli hlásiť aj v prípade návštevy inej krajiny tretieho sveta, ale vysvetlili, že tam boli, ako inak, na obchodných rokovaniach, a to v záujme lepšieho financovania, ako inak, našich, slovenských projektov.
Lenže senzačné palcové titulky sa nekonali. Možno si už nejeden pozorovateľ všimol, že kubánske pomery sa zmenili, a to dokonca bez veľkého rachotu – presne tak, ako okrem predvídavých historikov už pred vari dvomi desaťročiami predpovedal nemenovaný comandante. Ten teraz z pokoja posmrtnej pozorovateľne na východe krajiny sleduje, ako sa Kuba, ktorá kedysi chcela stvoriť originálny „tropický marxizmus“, pokúša o vytváranie „tropického kapitalizmu“, ale na svoj vlastný spôsob. Dokonca sa to má oficiálne ukotviť v ústave. A tak kde sa objavujú peniaze…