Obraz v zrkadle

Je všeobecne známe, že za náš obraz v zrkadle nemôže zrkadlo. Rôzne nezrovnalosti, vrátane pokusov o podvod, sa aj u nás vo voľbách pravdaže vyskytujú, lenže dosiaľ mali vždy len obmedzený dosah, ak vôbec nejaký. Naše volebné zrkadlá teda bývajú viac-menej verným odrazom toho, čo si občania Slovenskej republiky na miestnej, krajskej i celoštátnej úrovni želajú.

09.11.2018 20:00
debata (4)

Pravdaže, obraz vo volebnom zrkadle môže byť len taký presný, ako presne sa vyjadria voliči vo voľbách. Existujú spôsoby, ako korigovať odchýlky a zaokrúhľovať nepresnosti. Neexistuje však spôsob, ako vo verejnom živote vykompenzovať nezáujem voličov.

Voľby starostov a miestnych samospráv nie sú referendum, ktoré má zabudovanú výraznú poistku v podobe minimálneho počtu zúčastnených voličov na to, aby bolo platné. Na rozdiel od referenda, vo voľbách tiež neexistuje tabu, pravdaže, okrem základných zákonov nášho štátu.

Voľby prenesene rozhodujú o tom, koľko peňazí sa vyzbiera a čo s nimi budú robiť samosprávy a magistráty. Čo sa v obci postaví, čo sa v nej opraví, ako bude vyzerať jej územný rozvoj, ako budú fungovať školské jedálne, ako budú vyzerať miestne komunikácie a tak ďalej.

V tomto ohľade teda neexistuje čosi také, ako zbytočné voľby. O tom, o čom sa má na komunálnej úrovni rozhodovať, sa aj rozhodovať bude. Obec bude mať svojho starostu a svoje zastupiteľstvo, a tí budú nakladať s obecným rozpočtom a tvoriť vízie ďalšieho fungovania a rozvoja obce.

Je vcelku normálne, ak nemá človek vyhranený názor na každý jednotlivý problém či plán a na každý z ponúkaných spôsobov ich riešenia. Je celkom normálne, keď sa človek nestotožní s nejakým kandidátom a jeho plánmi na sto percent a v každom ohľade.

Je však zvláštne, ak chce niekto, inak zdravý a duševne spôsobilý, tvrdiť, že nemá vôbec žiaden názor na vôbec žiaden problém či plán. A krčí plecami nad úplne čímkoľvek, čo sa dotýka jeho života a jeho okolia. Naozaj? Alebo je ten celý nihilizmus iba póza, ktorej neúprimnosť sa navyše vyjaví po každých voľbách, keď, ako vieme, práve takíto pozéri veľmi radi posmešne, prípadne rozčúlene komentujú rozhodnutia, ktoré pri plnom vedomí nechali na iných?

Je celkom normálne, keď sa človek nestotožní s nejakým kandidátom a jeho plánmi na sto percent. Je však zvláštne, ak niekto tvrdí, že nemá vôbec žiaden názor na vôbec žiaden problém či plán.

Demokracia totiž vo voľbách kašle na nihilistov. V našich mestách fungujú starostovia, ktorých efektívne zvolilo možno desať z každej stovky oprávnených voličov, a samosprávy, ktorých mandát je odvodený v lepšom prípade zo slabej polovice, v horšom možno tretiny hlasov. Zrkadlo nie je na vine, ak sa voliči pred ním skrývajú a potom chcú nadávať, že výsledný obraz neodráža ich postoje a že tí, čo boli zvolení, presadzujú iné plány, než by chceli oni.

Pre politikov sú prirodzene dôležité konkrétne mená a konkrétne strany či hnutia a ich získané percentá. Pre demokraciu je dôležité, aby sa do volebného zrkadla pozrelo čo najviac ľudí. Na komunálnej úrovni to platí práve tak, ako na všetkých ostatných úrovniach.

© Autorské práva vyhradené

4 debata chyba
Viac na túto tému: #komunálne voľby