V porovnaní s ambicióznou víziou Emmanuela Macrona, ktorý pred rokom okrem spoločného rozpočtu pre eurozónu vyzýval aj na harmonizáciu korporátnych daní, na vytvorenie funkcie ministra pre eurozónu, atď., je to však iba malý krôčik vpred. Ale už sme si zvykli, že politika v Európe funguje na princípe hľadania najmenšieho spoločného menovateľa, takže takýto minimalistický plán sa dal v podstate očakávať.
Na druhej strane, keďže Nemci nejavili pre Macronov plán nijaké nadšenie, je pozitívom, že francúzsky prezident ich „dotlačil“ aspoň k tomuto kroku. Či bude nový eurorozpočet predstavovať až štyri percentá HDP eurozóny (ako mal podľa Macronovej vízie), zatiaľ nevieme, no vieme, že z nových peňazí sa ujde iba tým krajinám, ktoré dodržujú fiškálne pravidlá.
To znamená, že eurorozpočet bude akýmsi bičom na neporiadnych. Čiže nič pre krajiny ako sú Grécko či Taliansko…
V dobrých časoch, aké zažívame teraz, keď mnohé krajiny hospodária s prebytkom alebo majú deficit verejného rozpočtu max. 3 %, tak ako to predpisujú maastrichtské kritériá, nebudú mať problém čerpať peniaze z eurorozpočtu, resp. z tzv. fondu pre inovácie.
Lenže v dobrých časoch nie je o peniaze núdza. Banky sa predbiehajú, ktorá viac požičia. Čo však bude, keď prídu zlé časy?