Slováci od nového roka stratia tretinu tohto bonusu. Najmä tisícky žien, ktoré u našich západných susedov pôsobia ako opatrovateľky a zdravotné sestry. Celkovo rakúska štátna pokladnica ušetrí asi sto miliónov eur, čo pre túto bohatú krajinu nie je nijaké terno.
Stálo vôbec za to Viedni medzinárodné spochybnenie jej dobrého mena? Rakúsko sa dosiaľ tešilo z uznávanej tradície sociálneho štátu. Po vlaňajších voľbách sa tam však socialisti ocitli v opozícii. Zníženie prídavkov na deti spoza hraníc bol jeden z populistických bonmotov vládnej FPÖ a ďalších pravicových strán.
Toto opatrenie ide proti spoločným cieľom Európskej únie, ktoré predpokladajú zásadné zlepšenie koordinácie systémov sociálneho zabezpečenia. Naopak, prehlbuje rozdiely medzi bohatšími a chudobnejšími štátmi, zavádza pracovníkov prvej a druhej kategórie.
Kým Skaličania si šibenicu postavili sami, na tvorbe štátneho rozpočtu Rakúska sa podieľajú aj státisíce občanov z iných krajín. Aj z tohto hľadiska je prístup dnešnej vládnej garnitúry vo Viedni nespravodlivý. Napokon sa môže obrátiť proti nej, keď sa napríklad už aj na Slovensku stáva pracovná sila „nedostatkovým profilom“.
Možno si podstatná časť zdravotných sestier a opatrovateliek zváži všetky za a proti a napokon sa rozhodne, že si prácu radšej nájde doma.