Provokácia. Len čia?

Ruská anexia Krymu nie je medzinárodne uznaná. Z hľadiska medzinárodného práva teda Krym nie je ruský, bez ohľadu na to, čo si o tom myslia alebo hovoria v Moskve. Zmluva medzi Ruskom a Ukrajinou zároveň hovorí, že obe krajiny môžu využívať Azovské more.

26.11.2018 20:00
debata (96)

Je teda ťažké pochopiť, akej provokácie a „vojnovej hry“ sa to mali dopustiť lode ukrajinského námorníctva smerujúce z ukrajinskej Odesy okolo Krymu cez Kerčský prieliv do ukrajinského Mariupola na pobreží Azovského mora. A ťažké je pochopiť, akým právom si ruské námorné sily zbraňami vynútili vstup na ich paluby, aby tam ruskí námorníci „vykonali kontrolu“. Nehovoriac o faktickom zajatí zranených ukrajinských námorníkov a ich dopravení do Moskvy, kde boli vraj operovaní.

Lenže spindoktori Moskvy už dávno zistili, že úspešnosť akcie nemusí priamo závisieť od kvality krycej historky. A tak sa z ruských zdrojov dozvedáme, že provokáciu vlastne zorganizoval ukrajinský prezident Petro Porošenko, samozrejme, s podporou Európskej únie a NATO. Ukrajinský prezident je zrejme samovražedný šialenec, ktorý je v mene budúcoročných volieb ochotný riskovať eskaláciu napätia medzi Kyjevom a Moskvou až do regulárnej vojny.

Medzinárodné spoločenstvo teraz musí krotiť vášne na oboch stranách. Navzdory propagande, nikomu sa do otvorenej konfrontácie nechce, to však ešte neznamená, že nemôže nastať.

A Porošenko, samozrejme, Moskvu nesklamal, keďže si po incidente dal parlamentom schváliť stanné právo, ktoré mu umožňuje potláčať verejné prejavy opozície a vládnuť na Ukrajine spôsobom, akoby už vo vojne s Ruskom bola. Zatiaľ na tridsať dní. Ukrajinské vojenské sily sa medzitým uviedli do plnej bojovej pohotovosti. Čo myslíte, bude v nasledujúcom období na Ukrajine verejná mienka viac alebo menej naklonená urovnaniu vzťahov s Ruskom? Bude na Ukrajine menej alebo viac prejavov vypätého nacionalizmu a rinčania zbraňami?

Práve tak to Moskve Vladimira Putina vyhovuje. Od chvíle, keď Ukrajinci zosadili Porošenkovho predchodcu a vyhlásili politický pochod do Európy, Moskva hovorí o Ukrajine ako národe fašistov, banderovcov a agentov NATO. Niekto ako priateľ oligarchov Porošenko, ktorého popularita na Ukrajine atakuje štatistickú chybu, zatiaľ čo Ukrajina pokračuje v smutnej tradícii málo výkonnej, ale veľmi skorumpovanej ekonomiky, je pre takýto naratív požehnaním.

Ani Porošenkovi samotnému však, pravdaže, nemusí byť proti srsti teoretická šanca odkladu marcových volieb, v ktorých je odsúdený prehrať. Ani bičovanie vášní. I keď predstaviť si, že by bol kvôli odkladu volieb ochotný riskovať pre Ukrajinu zničujúcu konfrontáciu, je minimálne také ťažké, ako predstaviť si, že Rusi konajú v súlade s nejakým právom, keď obťažujú lode plávajúce popri nimi protiprávne obsadenom území.

Medzinárodné spoločenstvo musí teraz krotiť vášne na oboch stranách. Navzdory propagande, nikomu sa do otvorenej konfrontácie nechce, to však ešte neznamená, že nemôže nastať. Rusko-ukrajinská zamrznutá vojna sa cez víkend opäť svetu pripomenula a svet by mal urobiť čosi viac, ako len hasiť momentálnu situáciu. Bez trvalého riešenia sa podobné incidenty budú opakovať.

© Autorské práva vyhradené

96 debata chyba
Viac na túto tému: #Vladimir Putin #Krym #Kerčský prieliv #Petro Porošenko #Mariupol #vojna na Ukrajine