Neospravedlniteľné

Po tom, čo Andrej Danko de facto nariadil premiérovi, aby vláda konala nad rámec vyhlásenia Národnej rady, ktoré nezakazuje poslať do Marrákeša zástupcu Slovenska, a ako Peter Pellegrini v reakcii na to potvrdil, že Miroslav Lajčák má pre jeho kabinet menšiu cenu ako spokojnosť predsedu SNS, Lajčák urobil ten úplne posledný krok, ktorý mu zostal.

29.11.2018 19:24
debata (122)

Jednou z posledných kvapiek pre Lajčáka bolo dozaista i nepochopiteľné a nesplniteľné zadanie, ktoré dal vláde predseda Smeru Robert Fico. Docieliť, aby sa Slovensko totálne dištancovalo od Marrákeša, ale zároveň aby zostal Lajčák na čele diplomacie, bolo predsa nemožné čo i len teoreticky a Fico je v politike dosť dlho na to, aby to vedel dopredu.

Smer hodil pri plnom vedomí cez palubu človeka, ktorého ešte pred pár týždňami vystrkoval ako vlajkovú loď svojho európanstva a pevného slovenského ukotvenia v euroatlantickom priestore.

Jediným možným uzáverom preto zostáva konštatovanie, že Smer hodil pri plnom vedomí cez palubu človeka, ktorého ešte pred pár týždňami vystrkoval ako vlajkovú loď svojho európanstva a pevného slovenského ukotvenia v euroatlantickom priestore.

Strana, ktorá Miroslava Lajčáka dvakrát nominovala na ministerský post, podporovala jeho kandidatúru na post generálneho tajomníka OSN a dlhé mesiace ho presviedčala, aby kandidoval na prezidenta Slovenskej republiky, si po celý ten čas hrdo vystrkovala na štít jeho osobu a jeho prácu. Odmenila sa mu tým, že na neho odrazu dovolila nabrýzgať kadejakému politickému potrimiskárovi, nechala verejne znevažovať jeho prácu v diplomacii a nakoniec v jeho osobe spochybniť i fundamenty našej zahraničnej politiky. Nikto nie je nenahraditeľný, ale toto je neospravedlniteľné.

Fakt, že sa Pellegrini chystá v prvom kole Lajčákovu rezignáciu neprijať a bude ho znovu presviedčať, na tom nezmení zhola nič. Povinnosťou Smeru bolo nedopustiť, aby veci zašli tak ďaleko, že nakoniec už bola v hre ľudská dôstojnosť a integrita jej dlhoročného ministra. Nič viac, nič menej.

Kto vlastne vedie exekutívu tohto štátu? Kto formuluje jeho strategické ciele a jeho zásadné postoje? Toto sú otázky, ktoré už neznesú odklad. Rozklad, ktorý okolo seba šíri Danko a jeho ľudia, už ďaleko prerastá hranice jednej nešťastnej, no dosiaľ ešte ako-tak fungujúcej koalície. Tu už vôbec nejde o Lajčáka či o jeden medzinárodný dokument. Tu už začína ísť o viac. Lajčákova demisia je toho len ďalšou ilustráciou.

© Autorské práva vyhradené

122 debata chyba
Viac na túto tému: #Smer #Miroslav Lajčák #demisia Miroslava Lajčáka