Ruské paranoje

„Bola to zámerná provokácia,“ povedala na margo incidentu v Kerčskom prielive hovorkyňa ruského ministerstva zahraničia Maria Zacharovová. Ak by tento výrok bol myslený ako kritika do vlastných radov, tak s ním možno súhlasiť.

29.11.2018 22:00
debata (78)

Keď však jedným dychom dodala, že Západ je podozrivý z podielu na plánovaní incidentu v Azovskom mori, tak človek nevie, či sa má smiať alebo plakať.

Rusko skúša, čo si môže dovoliť a pokiaľ mu Západ jasne nedá najavo, kde sú hranice, tak bude vo svojej taktike pokračovať ďalej. Nemecká kancelárka Angela Merkelová síce vyhlásila, že za zhoršenie situácie v Kerčskom prielive môže Putin, no slovná ekvilibristika a výzvy, že konflikt treba „deeskalovať“, na Rusov zjavne neplatia.

Napriek napätiu, ktoré panovalo v časoch studenej vojny, Moskva vedela, kde sa končí sféra jej vplyvu. Americký tank na Checkpoint Charlie v západnom Berlíne jasne určoval, že ďalej už nemôžu. A preto to ani neskúšali.

Teraz je situácia iná v tom, že Putin sa odmieta zmieriť s rozpadom Sovietskeho zväzu a chce „urobiť Rusko znovu veľkým“. A to aj za cenu toho, že pôjde do konfliktu so svojimi susedmi.

Lenže po Abcházsku, Južnom Osetsku, Donbase a Kryme by mu už západní politici mali dať jasne najavo, že Rusko si nemôže „sprivatizovať“ aj Azovské more. Lebo, čo bude nasledovať? Útok ruských jednotiek umiestnených v Podnestersku a obsadenie Odesy, až sa napokon pánovi Kremľa splní sen o Novorossiji pri brehoch Čierneho mora?

Pre nás z tohto konfliktu plynie jasné poučenie: NATO je garanciou, že na členské štáty si Rusko netrúfne. Preto tí politici, ktorí naše členstvo v aliancii spochybňujú, vlastne spochybňujú aj našu bezpečnosť.

© Autorské práva vyhradené

78 debata chyba
Viac na túto tému: #Rusko #Angela Merkelová #Vladimir Putin #Ukrajina #Azovské more