Nešlo ani tak o technické problémy tohto opatrenia, na ktoré poukazovali samosprávy. Tie sa napokon vyriešili. Prekvapila skôr antisociálna kampaň časti opozície, ktorá za projektom z dielne Smeru videla iba bezbrehý populizmus. Toľko držgrošov v Národnej rade už dávno nevystúpilo.
Cynickou čerešničkou na tejto nechutnej torte bol návrh mimoparlamentnej kresťanskej strany, aby namiesto zdravého jedla dostávali rodičia školopovinných detí finančný bonus. Vraj oni najlepšie vedia, na čo peniaze od štátu vynaložiť. Akoby asi chcelo KDH kontrolovať, že tých 25 eur mesačne na jedno dieťa pôjde naozaj na hodnotnú stravu? Zrejme by touto sumou príjmovo slabšie rodiny látali svoj rozpočet na iných miestach a pre bohatých by bola iba ako malina pre medveďa.
Tu však nejde o peniaze, ale o omnoho závažnejšie veci. Aby už nik nehladoval, lebo mnohým deťom doma nezabalia do školy ani suchý rožok. Aby každý žiak dostal okolo poludnia v školskej jedálni teplé, výživné jedlo. Aby sa naučil, že zeleninový prívarok s mäsom je hodnotnejší ako čokoláda, čaj zdravší ako kola z automatu. Aby všetky deti vedeli, ako sa kultúrne stoluje a že v tomto v kolektívnom prostredí neplatia privilégiá prameniace zo sociálneho statusu ich rodičov.
Vôbec nejde o populistický výstrelok. Vo viacerých krajinách, čuduj sa svete bohatších ako Slovensko, sa podávanie obedov v školách zadarmo osvedčilo. Nezlepšili sa len stravovacie návyky žiakov, ale aj ich dochádzka a výsledky v učení.