Slovensko však zároveň nechce, aby trapas vyzeral ako trapas, a preto pošle svoje výhrady diplomatickou poštou. Výborne. A čo nabudúce? Telefonát na účet volaného? Poštové holuby?
Pravda je, že slovenský parlament ani slovenskú vládu trápnosť takejto korešpondenčnej diplomacie veľmi nevzrušuje. Vládu najviac vzrušuje hrozba, že Miroslav Lajčák odíde z postu šéfa diplomacie.
Lajčákova demisia leží na stole u prezidenta, lenže ten sa i s premiérom tvária, že je to iba kus papiera, ktorý do Prezidentského paláca zavial vietor.
Minister zahraničných vecí podal demisiu a uviedol aj dôvody. V bežnom živote to možno prirovnať k situácii, keď niekto podá výpoveď, pretože zamestnávateľ mu spôsobil alebo hrozí spôsobiť škody. Lajčák vyhodnotil škody, ktoré na jeho reputácii hrozí spôsobiť vláda, ako dostatočne veľké na to, aby podal okamžitú výpoveď, čiže demisiu.
To, čo vidíme odvtedy, je analógiou k situácii, v ktorej by zamestnávateľ odmietol podpísať vašu výpoveď s odôvodnením, že za vás nemá adekvátnu náhradu. Zároveň by sa snažil vymyslieť možné i nemožné preto, aby škody, o ktorých hovoríte, vyzerali prijateľnejšie. A tak je lopta opäť na vašej strane.
Môžete zamestnávateľovi odkázať, že na to, že za vás nemá dobrú náhradu, mal myslieť vtedy, keď z vás robil idiota. Alebo nechal iných, aby ho z vás robili. Môžete mu tiež odkázať, že chápete, že sa teraz usiluje zachovať si tvár, lenže vy nemáte prečo prispievať k záchrane jeho tváre stratou svojej vlastnej.
Alebo si môžete zrátať výhody okamžitého odchodu a výhody stiahnutia výpovede, porovnať ich a zistiť, ktorý z týchto variantov vám dáva lepšie šance do budúcnosti. Či sa rozhodnete tak, alebo onak, o lojalitu k firme už nepôjde. Váš vzťah bude čisto obojstranným obchodom.
Milióny ľudí bežne pracujú práve tak: je to len obchod medzi nimi a ich zamestnávateľmi. V politike, ktorá býva subjektívna a emotívna, to býva trochu ťažšie. Najmä keď nejde o radového pracovníka, ale o niekoho, kto je po celý čas vystrčený vpredu so svojou tvárou i menom.
Dá sa pochopiť, keď niekoho už celý ten tanec okolo jedného ministra unavuje. Lenže tu sa hrá napríklad aj o to, že minoritná strana dokázala odpáliť (dočasne či definitívne) ministra majoritnej strany. Premiér sa ocitol v mlyne medzi agresívnou minoritou, bez ktorej by však nebol premiérom, a svojou vlastnou stranou, ktorá plánuje návrat straníckeho predsedu do ringu – čo by však znamenalo ďalšie oslabenie premiéra. To celé je bohato posypané korením otázok o našom geostrategickom smerovaní.
A tak sa tancujú tančeky. Lajčákova demisia leží na stole u prezidenta, lenže ten sa i s predsedom vlády tvária, že je to iba kus papiera, ktorý do Prezidentského paláca zavial decembrový vietor. Lajčáka presviedčajú, aby sa rovnako tváril aj on. Okrem zavedenia korešpondenčnej diplomacie nás tak možno čaká ďalšia novinka. Minister zahraničných vecí v permanentnej výpovedi.