Ak sa títo ľudia dokážu presadiť na pracovnom trhu v zahraničí, znamená to, že pracovať chcú, vedia, ba dokonca sú ochotní za robotou vycestovať. Ide zväčša iba o naše predsudky, ktoré bránia ich väčšiemu zapojeniu na trhu práce. Napokon, pred rokom 1989, keď pracovali všetci povinne, títo ľudia získali aké-také pracovné návyky. To, že v 90. rokoch, keď došlo k obrovskému regresu, ich mnohí stratili, ba dokonca vyrástla nová generácia, ktorá žiadne nemá, je priam trestuhodné. Nemožno však z toho viniť Rómov.
Súčasný model, keď k nám prichádzajú desaťtisíce zahraničných robotníkov, vzhľadom na ich vysokú fluktuáciu a následné neustále zaškoľovanie, nie je práve najšťastnejší a z dlhodobého hľadiska preto ani udržateľný.
Keďže viaceré veľké firmy (U. S. Steel, Whirlpool atď.) majú so zamestnávaním Rómov dobré skúsenosti, je to skôr o prekonávaní mentálnych bariér. Ak sa teda nedostatok pracovných síl rozhodli železiari v Podbrezovej vyriešiť tým, že dajú príležitosť Rómom, ide o víťazstvo zdravého rozumu!
Aj keď je zrejmé, že ostatné firmy v období boomu nenájdu v takom krátkom čase adekvátne množstvo kvalifikovaných zamestnancov v radoch Rómov na všetky pozície, bol by hriech nevyužiť aspoň časť z tohto vyše stotisícového rezervoáru pracovných síl.