Emmanuel Macron, miláčik politického stredu, doma vyfučal ako deravý balón. Aj tá najmodernejšia a v módnych témach najpodkutejšia politická sila totiž, ak chce vládnuť, musí jednoducho vládnuť. A Macron pri svojom vládnutí nenecháva nikoho vo Francúzsku na pochybách v tom, že prišiel systém obnoviť a posilniť, nie zmeniť či zlepšiť.
Daň z palív, ktorá sa tvárila ako príspevok k záchrane planéty, zároveň však oslobodzovala najväčších spotrebiteľov ako dopravné či letecké spoločnosti, bola len poslednou kvapkou, ktorou pretiekla čaša trpezlivosti „nižších vrstiev“. Termín je v úvodzovkách, pretože v uliciach francúzskych miest ani zďaleka neprotestujú len modré goliere a odbory. Ich požiadavky sú rovnostárske, nie však nedemokratické.
Prezident, ktorý chcel riadiť celú úniu, si na svojom vlastnom dvorčeku pestoval zástup kostlivcov, ktorí ho teraz dohnali. Pozor len na lacné napodobňovanie v réžii kohosi, koho záujmy nemajú so záujmami skutočných žltých viest nič spoločné.
Zároveň platí, že je nemožné udržať v uliciach po celé týždne obrovskú masu rozhnevaných ľudí bez toho, aby sa medzi nimi nenašli extrémisti. Podpálené autá a násilnosti sú tiež tvárou nepokojov, ktorú heslá a požiadavky protestujúcich neodškriepia. Ani Macron však neodškriepi brutálnosť policajných zásahov a výkriky z vládnych kuloárov volajúce po výnimočnom stave. Z hľadiska morálky si extrémisti oboch strán zaslúžia jedni druhých.
Áno, k tvári protestov patria aj pokriky proti cudzincom a „požieračom dávok“. Žiadne prekvapenie. Ak budete mať v dnešnom Francúzsku masové protesty, nemôžete v nich nenaraziť na radikálnu ľavicu, ale aj lepenovcov. Napokon, sú to politické prúdy, ktoré dohromady oslovujú takmer polovicu tamojšej populácie.
Navlas tak, ako by bolo naivné idealizovať si protesty, naivné by bolo myslieť si, že uniknú pozornosti tých, ktorí nevynechajú žiadnu príležitosť priložiť polienko do hranice pod Európou. Aktivity médií napojených na Kremeľ a ich snahy propagovať žlté vesty ako medzinárodný protest proti Európe nie sú vecou čejsi paranoje, ale priezračnej logiky.
Ruskí agenti nehlasovali za brexit, ale brexit im prišiel náramne vhod. Nepokoje v krajine, ktorá mala ambície byť popri Nemecku hlavným ťahúňom únie, sú vítané. A tak vidíme, ako postavičky, ktoré inak za všetkým vidia majdany a oranžové revolúcie plánované Pentagonom, si odrazu idú zodrať klávesnice pri vzývaní žltých viest a výzvach na ich napodobnenie v iných štátoch únie. Aj u nás, pravdaže.
Znamená to, že žlté vesty sú tým diskvalifikované? V žiadnom prípade. Tvár nepokojov je rovnako zjazvená ako tvár Francúzska a v istom zmysle i Európy. Prezident, ktorý chcel riadiť celú úniu, si na svojom vlastnom dvorčeku pestoval zástup kostlivcov, ktorí ho teraz dohnali. Pozor len na lacné napodobňovanie v réžii kohosi, koho záujmy nemajú so záujmami skutočných žltých viest nič spoločné.