Biznis beží a tanzánski rybári sa zatiaľ zmenili na ozbrojených strážcov, vojakov v občianskych vojnách, deti fetujú, dievčatá živia bezprizorné rodiny prostitúciou s ruskými a ukrajinskými pilotmi prevážajúcimi ostrieža do Európy privážajúcimi do Afriky zbrane na podporu občianskych vojen.
Hovorí sa tomu aj „dobré partnerské obchodné vzťahy“ medzi Európou a Afrikou. Hoci už celé desaťročia je pod pokrievkou známe aj to, že v tomto „etickom“ biznise hrajú už dávno vyše desaťročia prím Číňania, ktorých firmy skúpili obrovské množstvo africkej pôdy a prírodných zdrojov. A kým si my tu, veľmi zjednodušene povedané, pochutnávame na lacných afrických rybách, obyvatelia širokých oblastí, kde sa chovajú, berú do ruky zbrane, zomierajú alebo nám klopú na dvere, odkiaľ ich s revom vyháňame, pretože z nich máme strach.
Na viedenskom fóre Afrika – Európa sa dnes európski lídri zhodujú na jednom: Nesmieme prenechať Afriku Číňanom! Kdesi v hlboko potlačenom vedomí zablikala kontrolka, že systém, ktorý sme zaviedli a ktorý teraz už nevyvrátiteľne prináša jedovaté ovocie, by mohol niekto iný doviesť do ešte katastrofickejšej dokonalosti. Je však načase presne pomenovať príčiny africkej nočnej mory, nielen si umyť ruky prenesením zodpovednosti na iných.