Na Slovensku naďalej rinčali zbrane. Bratislava sa začlenila do nového štátu až po vojenskom zásahu na Silvestra. O južnú hranicu sa urputne bojovalo ešte pol roka. Zákerná španielska chrípka v troch vlnách kosila životy miliónov obyvateľov na celej planéte.
Aj v mnohých oblastiach Slovenska zúrila bieda a hlad, čo vyvolávalo sociálne nepokoje a pogromy. V rodinách vládla neistota, niekedy aj úplný rozvrat. Všeobecná morálka klesla pod bod mrazu. A jazvy na duši sa často už nikdy nezahojili.
Veľa sa očakávalo od Vianoc i pred 74 rokmi. Vďaka rýchlemu postupu spojencov cez Francúzsko vojenskí stratégovia rátali s tým, že hitlerovské Nemecko padne v septembri alebo októbri 1944. Aj medzi slovenskými povstalcami spočiatku vládol optimizmus. Veď kanonádu už bolo počuť spoza horských masívov Karpát.
Buďme radi, že Slovensko aj počas blížiacich sa sviatkov ostáva oázou relatívneho pokoja. Neberme to však ako čosi samozrejmé.
Napriek tomu sa druhá svetová vojna predĺžila o niekoľko dlhých mesiacov. Obyvateľov mnohých obcí ešte len čakali tie najkrušnejšie chvíle, niekde mali priam krvavé „sviatky“. Nacisti v súčinnosti s gardistami posielali do poslednej chvíle antifašistov na smrť do koncentračných táborov.
Radosť z prvých slobodných Vianoc pred 29 rokmi zakalili správy o krviprelievaní v uliciach Bukurešti… Odvety sa svet masívne hýbe ďalej, a nie vždy správnym smerom. Už sú dávno preč časy, keď sa v Európe strieľalo iba kdesi v Severnom Írsku či Baskicku. Ozbrojenými konfliktami prešli národy bývalej Juhoslávie, násilie sprevádzalo a dodnes sprevádza rozpad sovietskej ríše. Občianske vojny sa tlačia rovno na prah starého kontinentu, spustili lavínu migrantov.
Hrozba skutočnej či oficiálne nevyhlásenej vojny nás permanentne straší. O útokoch teroristov, ako nám to nedávno pripomenula tragédia v Štrasburgu, ani nehovoriac. Buďme teda radi, že Slovensko aj počas blížiacich sa sviatkov ostáva oázou relatívneho pokoja. Neberme to však ako čosi samozrejmé. Nedajme si mier vziať, ale to, že by sme sa chceli izolovať od zvyšku sveta, by nám nepomohlo. V súčasnej pretechnizovanej spoločnosti to ani nie je možné.
Pokoj a mier nie je darčekom pod vianočný stromček. Treba si ich zaslúžiť, vybojovať ich a potom svedomito chrániť. Mier nielen v zmysle absencie vojny. Mier či aspoň prímerie v čoraz komplikovanejších spoločenských i medziľudských vzťahoch. Bez toho nemôže byť ani mier v našich dušiach.
Aj na to využime nadchádzajúce Vianoce. Nenechajme si ich skaziť nepríjemnými susedmi, schizofrenickou diskusiou na verejných sieťach ani otravnými politickými moralizátormi. Predsa sú to predovšetkým naše sviatky a najmä na nás záleží, ako ich prežijeme.