Dali, pretože kto už len uverí, že ich k tomu donútili miestni poslanci? Prinajmenšom sa na tom spolu dohodli.
Sotvakto tvrdí, že by páni richtári mali poberať iba minimálnu mzdu. Napokon poctivá a efektívna práca na čele obecnej, mestskej, tým viac „krajskomestskej“ samosprávy si naozaj vyžaduje celého muža či ženu. A podľa toho by mali by i zaslúžene ohodnotení. Ale…
Nedávno boli také časy, keď viacerým primátorom veľkých miest mohol plat závidieť ktorýkoľvek minister. Tých síce zvykneme kritizovať, iste aj oprávnene, za všeličo, no predsa len zodpovednosť za celý rezort sa nedá porovnávať s vedením krajského či hlavného mesta. Zákon do tohto zmätku vniesol určitý poriadok. Samosprávne orgány, pokiaľ nie sú s primátorom či starostom na nože, však využívajú spravidla tie horné finančné hranice, očakávajúc, že mimoriadne ocenení funkcionári budú voči nimi rovnako štedrí.
Argument, že ide o to, aby šéfov samosprávy dopredu motivovali, neobstojí. V každej normálnej firme si nového zamestnanca v rámci akejsi skúšobnej doby najprv vyskúšajú a keď sa uplatní, tak mu peňažne prilepšia. Prečo by to malo byť na mestskom či obecnom úrade inak?
Platí to aj o znovuzvolených činovníkoch. Ide o pochybnú logiku, ak im poslanci hneď v úvode opakovaného funkčného obdobia naložia hneď maximum. Iste, môže to motivovať, ale aj k tomu, že si ďalšie štyri roky, ak už nemajú vyššie ambície, akosi pohodlne prežijú. Za peniaze daňových poplatníkov.