Pochopiteľne, nie je možné referovať o svete v roku 2018 a nevšimnúť si pritom Donalda Trumpa. Svoje heslo „America First“, ktoré si požičal od hnutí, ktoré pred svetovou vojnou presadzovali izoláciu Spojených štátov od diania vo svete, dlhý čas iba hlásal. Také heslo v časti más dokáže vyvolať ilúziu, že prezident a jeho vláda sú odhodlaní obetovať čokoľvek, len ak to poslúži záujmom Ameriky.
Lenže obetovať čokoľvek v tomto prípade nevyhnutne znamená obetovať aj práve tú Ameriku, v mene ktorej sa to vraj deje. Napádanie spojencov a nerešpektovanie vzťahov vyplývajúcich zo zmlúv a aliancií nerobí Ameriku silnejšou, ale práveže zraniteľnejšou a slabšou. Taká Amerika vzápätí ďalej oslabuje pradivo štruktúr, ktoré držali povojnový svet aspoň relatívne pohromade.
Luxus ľahkomyseľnosti alebo zábudlivosti si nesmieme dovoliť, ak ide o mier a demokraciu.
Izolácia je ilúzia, ktorá dobehne každého. Aj veľmoci typu Spojených štátov – nehovoriac o menších entitách, počnúc brexitovou Veľkou Britániou a končiac hoci Maďarskom Viktora Orbána. Neexistuje taký múr, ktorý by trvalo zabránil masovej migrácii, ak je vyvolávaná zúfalými politickými a klimatickými podmienkami. Nik na svete nevyrobí sám toľko, aby pre vlastné prežitie nepotreboval i výrobu ostatných. Nik nedokáže sám efektívne vzdorovať hrozbám terorizmu.
Riešením je nakoniec vždy spolupráca. Nové štruktúry, nové zväzky a záväzky. Musíme dúfať, že sme aspoň natoľko poučení, že zväzky a záväzky sa už nebudú obnovovať na troskách sveta po nejakej katastrofe, ako to bolo v polovici minulého storočia. O tom, že obnovené budú, však pochybovať nemusíme. Ak ľudstvo prežije, prežije iba vo vzájomnej spolupráci. A tá predpokladá i čosi viac ako kupecké počty typu: má dať – dal.
V skutočnosti proti nám nestojí nijaká nová ideológia, nijaký nový svetonázor. Sú to len neúspešné paberky minulosti alebo celkom prázdne výkriky. Európa národov, ktorou sa zaklína pravicový populistický extrém, je návratom k Európe ako čisto geografickému názvu pre kontinent odcudzených a vzájomne sa podozrievajúcich štátov.
Brexit je hmlistý prísľub obnovenej slávy impéria, ktoré už dávno prestalo existovať. Orbán v mene Maďarska neobetuje Európu – jediné, čo dokáže, je v mene svojej moci obetovať Maďarov. Vladimir Putin by azda mohol o niečom poúčať Európu, keby sa ruskí muži nedožívali priemerne 66 rokov a jeho krajina nebola v tejto kategórii vo svete na 105. mieste. A tak ďalej.
Človek si často najviac cení to, čo ešte nemá alebo čo práve stratil. Luxus ľahkomyseľnosti či zábudlivosti si nesmieme dovoliť, ak ide o mier a demokraciu. Tie musia prežiť Trumpa, Orbána, Putina i nás samotných. A naša každodenná nespokojnosť? Tá demokracii vôbec nemusí protirečiť. Naopak, môže byť práve jej výrazom.