Plemeno Sigamberov, kedysi žijúce na pravom brehu Rýna, už dávno splynulo s inými, ale potreba vládcov a politikov meniť vieru pretrvala a asi tu zostane navždy. Domyslíme si, že Chlodovik nekonvertoval z náhlej lásky ku Kristovi. Dôvody museli byť mocenské, politické. Hoci aj prvok poverčivosti (vďačnosť za víťazstvo v bitke pri Tolbiacu) a vplyv jeho ženy, kresťanky Klotildy, sa dá predpokladať.
Pohan Chlodovik sa vraj správal celkom zodpovedne. Keď mu remešský biskup vysvetľoval princípy novej viery, odpovedal: „Počúvam vás veľmi pozorne, najsvätejší otec, no jedno vyriešiť nedokážem. Totiž, že ľudia, nad ktorými vládnem, nechcú opúšťať svojich starých bohov.“
Nakoniec to rozsekol v štýle modernej politiky: urobil rozhodnutie za iných. A tak spolu s ním prestúpila na kresťanstvo aj elita jeho národa: niekoľko tisíc bradatých bojovníkov. Stal sa prvým kráľom toho, z čoho neskôr vzniklo Francúzsko, silný európsky štát, ktorý po stáročia ovplyvňoval aj pomery na kontinente.
Občanovi sa veľmi nepáči, keď politici menia vieru, ale nie je to nešťastie samo osebe. Dôležité je, aby konvertujúci politici mysleli najskôr na ľudí, až potom na vlastné záujmy. No a tiež spontánnosť im pristane. Keď biskup popisoval Chlodovikovi utrpenie Krista na kríži, ten sa vraj spravodlivo rozohnil, vrazil do zeme kopiju a zvolal: „Prečo som tam vtedy nebol s mojimi Frankmi!“