Už vlani, pri príležitosti 25. výročia zrodu Slovenskej republiky, nameriaval rady od buka do buka niekdajším aktivistom VPN a Občianskeho fóra, len nikomu, kto sa podieľal na vzniku a úspešnom príbehu nášho štátu. V tejto tendencii pokračuje, ešte sa totiž našlo pár členov vedení ponovembrových hnutí, ktorých dosiaľ „nemetalizoval“. Ale určite sú to takí, čo vždy stáli na tej „pravej" strane.
V dôvodovej správe sa spomínajú najmä ich odborné výkony. A tak sa medzi výraznými osobnosťami, ktoré si vyznamenanie určite zaslúžili, ocitol inak dobrý český herec, ale čo Slováci a Česi nemajú aj lepších?, „svetom uznávaný“ psychiater, dáma, ktorá ako herečka nebola až taká zlá, no ako politička skrachovala, mimoriadne krátkodobý minister kultúry…
Akoby každý z revolucionárov zo začiatku 90. rokoch musel dostať aspoň symbolickú trafiku. Takým však nebol Richard Stanke, ktorý po troch desaťročiach akosi dobieha svojich profesionálnych kolegov. V uplynulom období síce na doskách, ktoré znamenajú svet, nikoho neoslnil, no o to viac sa vlani snažil na tribúnach protestných mítingov svojimi hysterickými výlevmi na pomerne amatérskej úrovni.
Nuž, ani Kiska nebol v novembri 1989 dajakým svojráznym hrdinom. A nie je ním ani teraz, keď plní rady svojich poradcov. Našťastie poslednýkrát.