Každopádne je však jasné jedno: ani jeden z prihlásených kandidátov alebo takých, o ktorých sa aspoň hovorí, nespĺňa požiadavku predsedu parlamentu Andreja Danka, aby bol „prienikovým človekom“. Našťastie. Prienikovým človekom by bol totiž v novoreči šéfa SNS prezident, ktorý by mal vraj kombinované vlastnosti Ľudovíta Štúra, Milana Rastislava Štefánika, Andreja Hlinku, Alexandra Dubčeka i Gustáva Husáka.
Nie, to nebol vtip. Predseda Národnej rady podobné krkolomnosti predvádza smrteľne vážne. Alebo sa aspoň smrteľne vážne uráža, keď sa iní na nich zabávajú.
Ozajstnou ťažkou váhou, o ktorej sa len pred pár dňami začalo hovoriť, by bol súčasný podpredseda Európskej komisie zodpovedný za energetickú úniu Maroš Šefčovič. Jeho váha by pritom zďaleka nesúvisela len s tým, že by ho navrhol v našich končinách stále ešte voličsky najsilnejší Smer. O diplomatických a odborných skúsenostiach človeka, ktorý zastupuje Európsku úniu v témach od Nord Streamu až po boj s klimatickou zmenou, nemôže byť pochýb. Rovnako o tom, že ako prezident by mal otvorené dvere a príslušný rešpekt na dôležitých adresách v Európe i inde. Čo sa nám zíde ako soľ.
Na rozdiel od Miroslava Lajčáka, ktorého Smer dlhé mesiace neúspešne lámal, Šefčovič je na Slovensku menej známy. Jeho prípadnej kandidatúre to však ešte nakoniec môže hrať do karát. Pre mnohých nesmeráckych voličov predstavuje nestraník Lajčák jednoducho Smer a na druhej strane Smer zamotal ohľadom Lajčáka hlavy i svojim vlastným voličom pri nedávnych trápnostiach okolo Marrákeša.
Pravdaže, na Slovensku platí, že ak ste rešpektovaní vo svete, nikto vám nezaručí rešpekt aj doma. Kandidatúrou Šefčoviča by sa však mohli prezidentské voľby predsa len zmeniť. Odrazu by to mohli byť „obyčajné“ voľby. Konečne.
Kandidatúrou Šefčoviča by sa mohli prezidentské voľby predsa len zmeniť na „obyčajné“ voľby.
Obyčajné preto, lebo na predstaviteľa európskeho politického mainstreamu par excellence, akým Šefčovič nesporne je, navyše nezaťaženému domácimi potýčkami, by sa len veľmi ťažko vešali emocionálne pestré nálepky, aké sa tu v politickom boji na protivníkov bežne vešajú. Tiež preto, lebo už jeho prítomnosť v súťaži by tlačila do popredia otázky budúcnosti Európy a nášho miesta v nej. Čo by bol určite lepší prípad, ako výber hlavy štátu na základe konšpiračných videí extrémistov alebo hádok straníckych kandidátov o tom, kto kde čo ukradol.
Mimochodom, Andrej Danko sa ešte i vo štvrtok ohľadom jeho vlastných plánov tváril tajuplne. Súdiac však podľa jeho vlastných kritérií, podľa ktorých by slovenský prezident mal byť tak trochu Štúr, Štefánik i Dubček, je zrejmé, že on kandidovať nebude. Alebo sa mýlime a je to s ním ešte horšie, ako sme sa nazdali.