Bežne dostával výhražné maily. Politická motivácia sa však vraj nepotvrdila. Vyšetrovatelia nevylučujú duševné ochorenie.
V polovici roku 2016 bola zavraždená britská poslankyňa Jo Coxová, ktorá sa usilovala o zotrvanie Británie v Európskej únii. Aj jej vrah bol označený za „duševne chorého“. Okrem toho bol stúpencom krajne pravicovej, rasistickej severoamerickej Národnej aliancie.
V marci minulého roku zas v Riu de Janeiro prišla o život poslankyňa a aktivistka Marielle Francová, zastrelili ju, keď sa vracala zo zhromaždenia za práva černošských žien. Bojovala za práva chudobných, menšín, žien a proti rasizmu. Vrahovia sa nenašli, ani tam však nechýbali poznámky o extrémistických „solitéroch“ s duševnou poruchou, podobne ako v súvislosti s masovým vrahom Andersom Breivickom v Nórsku.
Nuž, asi nikto, kto vykoná podobný čin, to nebude mať v hlave celkom v poriadku. Ale v súvislosti s ultrakonzervatívnymi, homofóbnymi a rasistickými vrahmi by sme sa mali zbaviť predstavy o akýchsi výnimkách, ktorých činy nesúvisia s politikou. Málokto už dnes obíde do očí bijúcu skutočnosť, že sociálne napätie a nenávistný prejav sa stávajú bežnou výbavou politického diskurzu, v ktorom sa takáto likvidácia nepohodlných stáva čoraz bežnejším javom.