Silný kandidát

Uznávaný európsky diplomat svojou kandidatúrou prezidentské voľby na Slovensku určite nezradikalizuje. Čo je prvá úľavná poznámka, ktorá sa človeku tlačí do prstov na klávesnici. Žiaľ, hneď za ňou sa natíska ďalšia, menej úľavná: naša politická scéna si na radikálne reči, silné slová a teatrálne gestá medzičasom navykla ako na heroín.

18.01.2019 20:00
debata (13)

Slovenskí politici sa navzájom vyhlasujú za zločincov a verbálne sa posielajú do basy už tak dlho, až celkom stratili schopnosť vnímať politiku ako súťaž ideí a ideológií. A potom sa ako malé deti čudujú, že to nefunguje.

Keď sa u nás pojem politickej kultúry a transparentnosti scvrkol na amatérsku kriminalistiku, kto sa vlastne môže čudovať, že Andrej Danko necíti potrebu vyvodiť pre seba dôsledky z takej „taľafatky“, akou je opísaná a po istý čas hlúpo a neúspešne zatajovaná rigorózna práca? Veď svoje podobné práce opísali aj mnohí z jeho dnešných kritikov a predovšetkým: za čosi také vám predsa neprídu prehľadať dom kukláči z NAKA. Tak aký je tu pre neho problém?!

Keď Igor Matovič, sám autor pozoruhodnej diplomovej práce a mimoriadne kreatívny daňový účtovník, chce niečo povedať ku kandidatúre Maroša Šefčoviča, zmôže sa len na to, že je to aj podľa neho dobrý kandidát, ale navrhuje ho zločinecká strana. Na čo mu môže priemerný smerák odpovedať, že to by musel najprv zločineckosť Smeru dokázať. A Matovič mu bude kontrovať tým, že nič také dokazovať netreba, pretože to všetci vedia aj bez dokazovania. Na čo začne smerák rovnako bez dokazovania posielať za mreže Matoviča. A tak ďalej, ad libitum.

Ak má byť Šefčovičova profesionálna bezkonfliktnosť a úsilie o dosahovanie kompromisov problémom, potom voľme chodiace konflikty a zásobárne silných rečí.

Takáto diskusia je potom iba hlučnou besiedkou, v ktorej je všetko všetkým jasné a najjasnejšie je im to, že nesmú pripustiť, že by ich protistrana mohla o niečom presvedčiť. V prvom rade je to však beseda, z ktorej sa dokonale stráca jediná otázka, ktorou by sa mali účastníci zaoberať a z ktorej by mohlo mať nejaký úžitok aj publikum: Akým prezidentom by ten-ktorý kandidát mohol byť?

Ak má byť Šefčovičova profesionálna bezkonfliktnosť a úsilie o dosahovanie kompromisov problémom, pretože „čo ak to znamená, že je poddajný a bez názoru?“ – aj takéto úvahy už zazneli – potom nech sa páči, voľme chodiace konflikty a nekompromisné zásobárne silných rečí. Máme ich medzi kandidátmi naporúdzi. Či potom by vyvstal problém, keby sa tie konflikty a silné reči ukázali ako nie práve také, ktoré by konvenovali nám? Nuž potom chyba bola v zadaní.

Korupcia, zlodejstvo a podobne, samozrejme, patria pred súdy. Politika však patrí do diskusie a diskusia o prezidentovi by sa mala sústrediť na úrad prezidenta. Ak by to bolo tak, potom nestraník Šefčovič je silným kandidátom a nič na tom nemení, že ho kandiduje Smer.

Mimochodom, keď rozdivený šéf práve tejto strany nedávno nadával na adresu vraj „od reality odtrhnutých“ bruselských politikov, Šefčovič bol po celý ten čas ich najvýznamnejším slovenským predstaviteľom. Napriek tomu, že je v práci bezkonfliktný. Či práve preto?

© Autorské práva vyhradené

13 debata chyba
Viac na túto tému: #Maroš Šefčovič #kandidát na prezidenta #Igor Matovič #profesionálna bezkonfliktnosť