Obdivovateľ Orbána a Kaczynského možno nevie, že prosperujúce firmy už dnes svojim zamestnancom poskytujú rôzne benefity. Niekde uhrádzajú prvé dni péenky alebo stravné lístky v plnej výške, v ďalších poskytujú dovolenku navyše. V mnohých sú bežné tzv. sick days – chorý človek tak môže zostať niekoľko dní doma, pričom dostane plnú mzdu. Benefitov je množstvo, stačí si len pozrieť inzeráty s pracovnými ponukami…
Čo je však oveľa dôležitejšie, zákon z dielne SNS je vyložený nepodarok. Nie je jasné, prečo by sa mal týkať len firiem nad 49 zamestnancov a prečo len tých ľudí, ktorí v nich odpracovali viac ako dva roky. Nie je to diskriminácia? Samozrejme, že je, pretože porušuje princíp rovnakého zaobchádzania.Zoberme si len jednu oblasť – školstvo: Okrem toho, že zriaďovatelia nevedia, kde zoberú peniaze na poukazy, zarážajúci je obrovský nepomer – nárok vzniká len pre 11 % základných škôl. A čo zamestnanci tých ostatných? Tí sú od macochy?
Podobný obraz poskytujú aj celoslovenské štatistiky. V tzv. mikropodnikoch (do 9 zamestnancov) a malých podnikoch (do 49 zamestnancov) pracuje prevažná časť obyvateľov Slovenska. Aj oni sú od macochy?
Toto je zasa raz typická „dankovčina“ – nedomyslený, narýchlo zbúchaný zákon, v ktorom nejde o podporu domáceho cestovného ruchu ani o benefity pre zamestnancov, ale predovšetkým o to, aby sa Andrej Danko mal pred voľbami čím pochváliť, a najmä, aby sa zavďačil svojim sponzorom.
Britskí labouristi pred voľbami v r. 2017 mali slogan: „Pre mnohých, nie iba pre niekoľkých“. SNS by si mohla dať to známe záhorácke: „Enem pro nás a pro naše deti.