Pre niekoho ťažko stráviteľným, zato však ešte nie menej platným faktom zostáva, že časté (a čiastkové) úniky informácií nesvedčia nijakému vyšetrovaniu, tobôž takému, ktoré má, ako máme možnosť vidieť, stále ešte potenciál ďalej sa zauzľovať a vetviť. Policajný prezident, ale aj premiér sa v tomto prípade rozčuľujú celkom oprávnene.
Kriminálne vyšetrovanie totiž nebude o nič hodnovernejšie, keď sa bude odohrávať priamo pred zrakmi bulvárneho všeľudového tribunálu. Tým skôr, keď má ten tribunál k dispozícii viac-menej akurát súbor pikošiek a poloinformácií, ku ktorým väčšinou chýba kontext.
Dôveryhodnosť vyšetrovania sa ukáže na jeho konci a na dôkazoch či svedectvách, ktoré budú kriminalisti schopní zozbierať, vyhodnotiť a použiť pri vysvetlení toho, čo sa stalo a prečo sa stalo. Rozhorčenie más môže byť oprávnené, ale to z neho ešte nerobí dôkaz o vine. Aspoň nie v štáte, ktorý chce byť právnym.
Úniky informácií nesvedčia nijakému vyšetrovaniu, tobôž takému, ktoré má stále ešte potenciál ďalej sa zauzľovať a vetviť.
Ničomu by tiež neuškodilo, keby podaktorí novinári trošku tlmili svoju chuť utĺkať svojich neobľúbencov metódami, ktoré sami oprávnene nazývajú mafiánskymi vždy vtedy, keď sú namierené proti nim samým.
Marian Kočner bol predsa „hnusný mafián, ktorý používa eštebácke metódy“, keď operoval súkromnými esemeskami novinárov s politikmi. Alebo sme na to už zabudli? Nekonečným bulvárnym rochnením sa v detailoch súkromných esemesiek politikov s…hm…osobami zvláštneho razenia verejný záujem nepozdvihneme ani o piaď vyššie oproti spomínanému obyvateľovi cely v Banskej Bystrici, či kde ho to vlastne teraz držia.
Na druhej strane treba povedať, že Martin Glváč sa do ponižujúcej a hlboko trápnej situácie dostal sám. Najprv bohorovným zatĺkaním, potom tajuplnými rečami o konzultáciách s bezpečnostnými zložkami ešte predtým, ako sa vrhol do dopisovania s tajomnou pani podnikateľkou (nezaslúži si on vlastne medailu za bdelosť a ostražitosť?). A vraj o ďalšej osobnej politickej kariére podpredsedu Národnej rady a Smeru rozhodne jeho strana…?!
Nuž napríklad taký námestník generálneho prokurátora po objavení bohatej korešpondencie krvavej Ajušky nič nezatĺkal a jeho kauza vzbĺkla i zhasla doslova do troch dní. Čím bola od zbytočných podozrení a ďalšej hanby ušetrená nielen Generálna prokuratúra, ale do veľkej miery aj jeho osoba.
Nuž ale vysvetľujte to politikom, ktorí si zvykli na to, že na Slovensku im nikto neodvráva. A vlastne, čo by sme chceli očakávať od podpredsedu parlamentu, keď sám predseda Národnej rady sa o svojej vlastnej ďalšej kariére po trapase s rigorózkou nebavil ani len s tými svojimi straníkmi?