NÁZOR: Politika, čo iné

Radoslav Procházka sa vyzná, aký je šťastný, že sa z politickej pôdy presunul späť na právnickú, na ktorej je silný. Nuž a potom na otázku, ako k tomu vlastne došlo, že ho na Ústavný súd navrhuje poslanec Marek Maďarič, povie, že s poslancom sa pred podaním návrhu ani len nestretol a celá ich komunikácia spočívala v esemeskách cez nejakú tretiu osobu.

25.01.2019 20:00
debata (27)

Nie je na tom, pravdaže, nič protizákonné. Napokon, Maďarič s ním nemusel svoj nápad konzultovať. Procházka sa mu mohol jednoducho zjaviť v sne alebo v kávovej usadenine. Je to len také ďalšie humorné pripomenutie, že bývalý prezidentský kandidát, bývalý zakladateľ a šéf politickej strany a bývalý člen vládnej koalície urobil naozaj veľmi dobre, keď sa na aktívnu politiku vykašľal.

Prezident Združenia sudcov Slovenska Juraj Sopoliga na poslancov vyrukoval s novinovými článkami, s ktorými on osobne nesúhlasí a ohradil sa proti tomu, aby ho niekto označoval za poskoka Štefana Harabina. V poriadku. Sotva sa však bude môcť ohradiť proti tomu, že bol tvárou harabinovskej kampane, v ktorej sudcovia žalovali štát o tučné náhrady škôd, ktoré im vraj vznikli platovou diskrimináciou, a ktoré im vzápätí na súdoch odklepávali ich kolegovia v talároch.

Robert Fico poučil poslancov, že voľba kandidátov na sudcov ÚS je skrz-naskrz politickou záležitosťou. A potom počas grilovania zle zakrýval nevôľu nad poslaneckými otázkami, ktorých podstatou nebola jeho pripravenosť na prácu na Ústavnom súde, ale jeho politická kariéra.

Samozrejme, že voľba členov inštitúcie, ktorá má právo vykladať ústavu a povinnosť strážiť ústavnosť, je politická. A to politici ani nemusia rovno kandidovať. Ústavné súdy majú moc autoritatívne vykladať čosi také ako štátnu ideológiu. Kde je ideológia, tam bude aj politika. Od výkladu práv sexuálnych menšín cez výklad súladu zákonov s ústavou až po výklad práv a povinností konkrétnych štátnych úradov a úradníkov.

Otázka neznie, či môže na ÚS kandidovať politik (môže, pretože také sú pravidlá). Dokonca ani či môže kandidovať politik, ktorý bol takto pred rokom ešte premiérom. Otázka znie, či sa tento politik môže volať Robert Fico.

Otázka neznie, či môže na ÚS kandidovať politik (môže, pretože také sú pravidlá). Dokonca ani či môže kandidovať politik, ktorý bol takto pred rokom ešte premiérom. Otázka znie, či sa tento politik môže volať Robert Fico. Fico, ktorý sám tvrdí, že voľby sú od A do Z politika, toto nemôže nevedieť.

Čo bude teda nasledovať? Andrej Kiska sa v otázke Fica zrejme zaťal, lenže Fico sa zrejme zaťal v otázke vlastnej kandidatúry. Z čoho vychádza, že jeden bude musieť ustúpiť a ten jeden bude najskôr prezident, ktorý neustúpi, ale rovno odstúpi – na konci svojho volebného obdobia.

Dá sa očakávať, že Smer bude chcieť manažovať voľbu kandidátov tak, aby medzi tými, ktorých parlament predloží ešte Kiskovi, nebol Fico a aby to nebola kompletná osemnástka, z ktorej by Kiska mohol vybrať deväť nových sudcov. Ústavný súd bude funkčný, keď bude funkčná väčšina z jeho trinástich členov. Nebude však kompletný. Až kým ho neskompletizuje posledný nový sudca, toho času šéf politickej strany Smer. Politika? Čo iné.

© Autorské práva vyhradené

Facebook X.com 27 debata chyba Newsletter
Viac na túto tému: #Robert Fico #Andrej Kiska #Radoslav Procházka #Juraj Sopoliga #voľba ústavných sudcov