Kto si však dnes, ešte pred začatím oficiálnej kampane, trúfne predpovedať jej priebeh a výsledky a nevyzerať pritom ako veštec amatér?
Po dlhých mesiacoch priehľadného oťukávania terénu nám teda Andrej Danko definitívne potvrdil, že SNS do volieb nikoho nevyšle. A vzápätí svojimi predstavami o demokracii opäť názorne predviedol, že to je to najlepšie, čo mohli národniari urobiť.
Kandidátov, ktorých postoje by sa tiež dali zhrnúť do lampasáckeho mudrovania o tom, že demokracia je síce fajn, ale nakoniec vždy musí niekto rozkazovať a niekto poslúchať, je už v súťaži viac než dosť. Je pravda, že predseda SNS sa zo svojho obdivu k autoritárstvu vyznáva aspoň otvorene, lenže to je vskutku iba slabá útecha.
Keď sa ktosi týždeň pred voľbami vzdá v prospech niekoho druhého, ani zďaleka to neznamená, že sa ich preferencie jednoducho sčítajú.
Podľa spomínaného prieskumu by sa do druhého kola so zhodným percentuálnym ziskom prebojovali Maroš Šefčovič a Robert Mistrík. Prieskum bol síce prvým, ktorý už akceptoval kandidatúru Šefčoviča, ale stále medzi kandidátmi uvádzal i Andreja Danka. Jeho najväčšou slabinou je však fakt, že sa ešte nerozbehla plnokrvná kampaň.
V oficiálnej kampani a v atmosfére pribúdajúcej nervozity často padajú rozličné starostlivo vymýšľané koncepcie a prácne budované imidže. Televízia, pravdaže, nie je všemocná a verbálna zručnosť v diskusii často nezachráni kandidáta od blamáže, keď ten jednoducho netuší, o čom hovorí.
Niekedy zasa, naopak, aj habkajúci amatér dokáže svoju argumentačnú nemohúcnosť prekryť, keď už rok vopred oblepí krajinu svojou tvárou, všakže. Kampaň znamená i protikampaň, a ani tú ešte nepoznáme. Tá dokáže protivníka potopiť ešte aj o päť minút dvanásť, inokedy sa zasa môže obrátiť proti tomu, komu mala pomôcť. A tak ďalej.
Je skrátka ešte priveľa toho, čo nepoznáme a politológ Ján Baránek má pravdu, keď hovorí, že na relevantné prieskumy si ešte budeme musieť počkať. O to viac musí zarážať dohoda Zuzany Čaputovej a Roberta Mistríka, podľa ktorej ten, kto bude mať v prieskumoch výrazne menej, sa vzdá v prospech toho druhého ešte pred prvým kolom volieb.
Čo to znamená výrazne menej? A ktorý prieskum bude ten rozhodujúci? A napadlo niektorému z architektov tohto nezmyslu – napríklad Igorovi Matovičovi – že keď sa ktosi týždeň pred voľbami vzdá v prospech niekoho druhého, ani zďaleka to neznamená, že sa ich preferencie jednoducho sčítajú?
A keď už sme pri tom, napadlo tým, ktorí takto podhodili Čaputovú Mistríkovi hádam v domnení, že ona má pred sebou ešte parlamentnú budúcnosť, že ani takto to automaticky nefunguje? Možno i napadlo: svedčia o tom ich výzvy, aby ju teraz ľudia podporili v prieskumoch – aby mohla vôbec kandidovať. Bolo by to milé, keby to nebolo zúfalé.