Vlani o takomto čase si ľudia obzerali obaly s vajíčkami, či nie sú z Holandska alebo z Poľska, teraz majú dôvod pýtať sa na pôvod mäsa. Lenže kúpiť si slovenskú hovädzinu nie je jednoduché, pokiaľ nemáte šťastie, že bývate v dedine, kde majú farmu s vlastným bitúnkom. Zopár sa ich na Slovensku ešte nájde.
Inak väčšina krehkej a šťavnatej hovädziny sa vyvezie. Posledných päť rokov predovšetkým do Turecka. Doma jeme, čo svet dá – od Argentíny a Írska až po Poľsko.
Nech žije jednotný trh Európskej únie! Nebol a nie je jednotný a rovnaké pravidlá neplatia pre všetkých. Nie je bitúnok ako bitúnok, ani krajina ako krajina a podpory, ktoré dáva Brusel a jednotlivé národné vlády. Bieda slovenskej hovädziny, no nielen jej, je ukrytá v pavučine dotácií aj obchodných vzťahov.
Slovensko v nich uviazlo a už roky sa nevie vymotať, pretože agrárna politika bola na periférii záujmu. Slovenský problém nevyrieši bezchybná kontrola potravín, ale to, že krajina sa vráti poctivým spôsobom k domácej výrobe so všetkým, čo k tomu patrí.