Európa ako rukojemník veľmocí

, 01.02.2019 20:00

Staré príslovie hovorí, že dobré dohody robia dobrých priateľov. Čo však robiť, keď zmluva nie je úplne dokonalá, jeden partner podvádza a druhý nedokáže riešiť problémy s chladnou hlavou?

Zmluva o likvidácii rakiet stredného a kratšieho doletu (INF), ktorú v roku 1987 podpísali Michail Gorbačov a Ronald Reagan, bola dôležitým krokom na ceste k zníženiu napätia medzi Sovietskym zväzom a Spojenými štátmi. Najmä pre Európu bola mimoriadne dôležitá.

V prvej polovici 80. rokov starý kontinent rozdelený železnou oponou pripomínal sud s pušným prachom. Sovieti v troch štátoch Varšavskej zmluvy (v Československu, NDR a Bulharsku) umiestnili rakety SS-20, čo Američania nenechali bez ohlasu. Strely Pershing II a Gryphon rozmiestnili na svojich základniach vo Veľkej Británii, v NSR a Taliansku.

Po podpise zmluvy Moskva a Washington zlikvidovali 2 700 rakiet s plochou dráhou letu. INF spolu s ďalšími dohodami o kontrole zbrojenia pomáhali nasledujúcich 30 rokov udržiavať stabilný medzinárodný poriadok, lebo nedochádzalo k pretekom v zbrojení. Ak však teraz Donald Trump zmluvu vypovie, bude to mať opäť zásadný dosah na Európu. Vrátime sa tam, kde sme boli…

Trump buchol po stole. USA na svojich európskych základniach zrejme rozmiestnia rakety stredného doletu, čím sa rozpútajú nové preteky v zbrojení.

Spojené štáty aj velenie NATO už od roku 2014 upozorňujú, že zo strany Ruska dochádza k porušovaniu dohody, pretože nový raketový systém Novator 9M729 nemá deklarovaný dolet menej ako 500, ale až 5 500 kilometrov. Rusi zase tvrdia, že Američania INF porušujú tiež, aj keď v tomto prípade ide skôr o výklad zmluvy. To sa dá, samozrejme, doriešiť tak, že k zmluve by sa prijal dodatok, ktorý by Rusom umožňoval overiť si skutkový stav a naopak.

Namiesto úsilia nájsť rozumnú dohodu, Trump buchol po stole. Európe tak hrozí, že sa opäť stane rukojemníkom veľmocí. Je veľmi pravdepodobné, že USA na svojich európskych základniach rozmiestnia rakety stredného doletu, čím sa rozpútajú nové preteky v zbrojení. Niektoré štáty (napr. Poľsko) tento krok uvítajú, iné budú ostro proti, čo prinesie ďalší rozkol medzi európske krajiny, už aj tak dosť rozdelené kvôli migrácii.

V prípade, ak by sa vo Washingtone rozhodli z Európy stiahnuť vojská a žiadne rakety tu neumiestniť (čo pri Trumpovom postoji ku kolektívnej obrane nemusí byť prekvapujúce), boli by Európania ponechaní napospas Rusom.

Moskva už minulý rok v Kaliningradskej oblasti umiestnila rakety Iskander, ktoré majú dolet 500 kilometrov. Prostredníctvom rakiet Novator, inštalovaných na juhu Ruska, by však mohla zasiahnuť ktorékoľvek hlavné mesto v Európe a kontrolovať prakticky celý kontinent.

Až teraz sa naplno ukazuje, aký prezieravý bol plán postaviť radar v Česku a protiraketovú základňu v Poľsku. A ako krátkozrako uvažovali tí, čo proti nim protestovali. Poučenie pre politikov je zrejmé: nemožno vždy populisticky nadbiehať náladám verejnosti.

Keďže nádej umiera posledná, mal by Brusel apelovať na Washington, aby zmluvu INF nevypovedal, ale pokúsil sa ju vylepšiť.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#Novator 9M729 #INF #Donald Trump #rakety stredného a kratšieho doletu
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
56,99
Flower box biely šesťhran červené ruže

Flower box biely šesťhran červené ruže

199,99
Amore červené ruže Grand

Amore červené ruže Grand

Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk