Francúzsky prezident Emmanuel Macron zvažuje možnosť vypísať referendum, po akom volajú takzvané žlté vesty. Správy pochádzajúce z Elyzejského paláca vzbudzujú dojem, že prezident, ktorý v posledných dvanástich mesiacoch utrpel bezprecedentný pád popularity, velí na ústup. Je to omyl.
Pád takmer z päťdesiatich percent pod tridsať sa Macronovi podarilo zastaviť minulý mesiac, keď ohlásil verejnú diskusiu, ktorá má trvať až do marca. Hoci podnety, ktoré chce vláda s občanmi rozoberať, vychádzajú čiastočne z toho, čo vyplávalo na povrch vďaka protestom žltých viest, záverečný výstup z diskusie je veľkou neznámou.
Práve tak je neznámy obsah referenda, ktoré vraj prezident zvažuje. Ak by malo byť po vôli minimálne časti protestujúcich (žlté vesty nemajú centrálny program), medzi otázkami by sa mohlo objaviť napríklad i členstvo v Európskej únii. Je takmer nemysliteľné, že by sa Macron, ktorý sa pôvodne videl ako nový architekt únie, podujal na takýto kontroverzný a vo výbušnej atmosfére riskantný krok.
Hoci údajne zvažuje, že by sa referendum – prvé vo Francúzsku po dlhých rokoch – konalo súbežne s májovými voľbami do Európskeho parlamentu, sotva by mohol očakávať, že tým odradí odporcov únie spomedzi voličov od účasti. Naopak, predpokladať sa dá (a po celej Európe sa aj s obavami predpokladá), že voliči ultrapravice či euroskeptických strán sa na májové voľby pripravujú veľmi starostlivo.
Macron nechce ustupovať, ale prevziať iniciatívu a pokračovať v programe, ktorý časť Francúzov búrlivo odmieta. Lenže ekonomické a sociálne rozdiely medzi centrami a vidiekom nezmiznú so žltými vestami, i keby sa ich Macronovi napokon podarilo unaviť a pacifikovať.
Čo by teda bolo obsahom prezidentského plebiscitu? V Paríži sa zatiaľ hovorí o dvoch otázkach: jednou je redukcia počtu poslancov Národného zhromaždenia, druhou redukcia počtu volebných období, po ktoré bude môcť niekto súvisle v dolnej komore parlamentu zasadať. O takýchto či podobných zmenách hovoria žlté vesty, problémom však je, že s programom práve takýchto zmien nastupoval kedysi do úradu i sám Macron. Ak prezident vyhlási referendum, v ktorom sa bude Francúzov pýtať iba na to isté, čo im sľuboval, keď ho zvolili, u žltých viest, ale ani u opozície asi veľmi nezaboduje.
O to mu však najskôr ani nejde. Macron pod tlakom protestov opustil myšlienku „ekologickej dane“, ktorá zvyšovala ceny pohonných hmôt, a pokračoval niektorými ďalšími ústupkami. Dosiaľ však nepripustil obnovenie solidárnej dane z bohatstva, ktorú pred rokom zrušil, riešenie nezamestnanosti vidí zásadne v intenciách „spružnenia pracovného trhu a uvoľnenia rúk podnikateľom“, a podobne.
Macron nechce ustupovať, ale prevziať iniciatívu a pokračovať v programe, ktorý časť Francúzov búrlivo odmieta. Lenže ekonomické, sociálne a kultúrne rozdiely medzi centrami a vidiekom nezmiznú so žltými vestami, i keby sa ich Macronovi napokon podarilo unaviť a pacifikovať. Podobné rozdiely existujú po celej Európe a elity ich často zatiaľ nedokázali ani len uznať, nieto riešiť. To je problém, na ktorom možno s chuťou parazitujú ruské vplyvové agentúry, vymyslieť si ho však, žiaľ, nemuseli.