Keďže väčšina krajín SVE sa postupne stala členmi NATO a Európskej únie, takým slabým miestom, zostáva Balkán, predovšetkým krajiny bývalej Juhoslávie. Po tom, čo sa rady aliancie vlani rozšírili o Čiernu Horu, Moskva len s veľkou nevôľou sledovala, ako sa rovnakým smerom uberá aj Macedónsko.
V oboch prípadoch nečakala so založenými rukami, ale konala. Ruskí agenti sa pred dvoma rokmi pokúsili o prevrat v Podgoric. Keď videli, že Grécko a Macedónsko spejú k dohode o názve tejto bývalej juhoslovanskej republiky, čo by Skopje umožnilo začať vyjednávania o vstupe do NATO, ruskí diplomati v Grécku podnecovali akcie proti zmiereniu s Macedónskom.
Na konci januára grécky parlament uznal názov Republika Severné Macedónsko, čím ukončil takmer 30 rokov starý konflikt. Skopje tak už nič nestálo v ceste začať prístupové rokovania s NATO. Včerajší deň sa veľkými písmenami zapíše do histórie tejto krajiny – v Bruseli veľvyslanci členských štátov Severoatlantickej aliancie podpísali protokol o jej pristúpení.
Vojenská sila tejto dvojmiliónovej krajiny je síce zanedbateľná, no ide o geopolitiku. Mimo NATO tak na Balkáne zostáva už len Srbsko, Bosna a Hercegovina a Kosovo, pričom ruským „želiezkom“ v ohni je Belehrad.
Na druhej strane členstvo v NATO je pre Severné Macedónsko potvrdením príslušnosti k Západu. Tým sa vytvára predpoklad na bezpečnostnú stabilitu v tomto výbušnom regióne, no ešte dôležitejšie bude naštartovať upadajúcu ekonomiku. Na rade je teraz EÚ.