NÁZOR: Mocenský boj

Tajná či verejná voľba? Otázka, ktorá sa pri voľbe kandidátov na sudcov Ústavného súdu vracia ako ozvena voľby generálneho prokurátora spred ôsmich - deviatich rokov. A aby to bola ozvena takmer dokonalá, vracia sa v takmer rovnakom obale. Padať môžu vzletné i patetické slová, lenže tu ide o mocenský boj, ako kedykoľvek inokedy.

11.02.2019 20:00
debata (49)

Ak Smer naozaj rokoval s kotlebovcami o podpore pre svojich kandidátov, urobil dve veci. Po prvé, porušil úzus, podľa ktorého demokratické strany nemajú rokovať s fašistami o podpore pre svoje konkrétne návrhy. Po druhé, sám si podkopal nohy pre prípad, že by ďalej hľadal nejakú zhodu vnútri vládnej koalície.

Tento úzus nie je nijaký samoúčelný morálny gýč. Tí z politikov, ktorí skladajú sľub na Ústavu Slovenskej republiky a o ktorých možno aspoň teoreticky predpokladať, že to myslia vážne, jednoducho nemôžu ani len naznačovať spoluprácu s politickými silami, ktorých cieľom je popretie ústavy a princípov, ktoré hlása. Takýto prístup robí z politiky cynické divadlo a úplným vrcholom drzosti potom je, keď politici a analytici hádžu zodpovednosť za rastúce nebezpečenstvo extrémizmu na voličov.

Hovorí sa o revolte v koalícii, lenže pravda môže byť prozaickejšia. Verejná voľba má byť poistkou, ktorá ich nedovolí spájať s hlasmi extrémistov.

Smer si však aj čisto technicky podkopal nohy: možnože poslancovi Jánovi Podmanickému by neprekážalo koordinovať svoj postup s ĽSNS, lenže napríklad v Moste-Híd je viacero takých, ktorí by s tým mali zásadný problém. Inak povedané, pragmatická vnútrokoaličná dohoda na podpore kandidatúry Roberta Fica – pretože, ako všetci dobre vieme, o neho tu ide v prvom rade – bola zrejme od začiatku problematická, nemožnou sa však stala až vtedy, keď mohla navodiť dojem, že s kotlebovcami sa budú nepriamo koordinovať vlastne aj partneri Smeru.

Postoj Mostu-Híd k otázke, či voliť kandidátov na Ústavný súd tajne alebo verejne, je preto možné čítať ako logickú odpoveď na prípadné neprijateľné parlamentné manévre smerákov. Fakt, že sa k Bélovi Bugárovi napokon pridal i Andrej Danko, neprekvapí. Niektoré médiá už hovoria o revolte v koalícii, lenže pravda môže byť prozaickejšia. Verejná voľba má byť poistkou, ktorá ich nedovolí spájať s hlasmi extrémistov.

Čo sa samotného spôsobu hlasovania týka, treba sa vrátiť k spomínanej voľbe šéfa prokurátorov. Tajná voľba zaručuje poslancom pri hlasovaní nezávislosť, na druhej strane však môže rovnako dobre zakryť i prípadné nekalé čachre. Verejná voľba je transparentná, na druhej strane môže otvárať cestu k nevyberavému „verejnému“ nátlaku na poslancov. Celá vec je na stole opäť vlastne iba preto, lebo konkrétny kandidát (v tomto prípade jeden z kandidátov) rozdeľuje scénu na dva nezmieriteľné tábory, ktoré ani nekopírujú vládno-opozičné delenie.

V dnešnom prípade je pritom celkom jedno, či sa bude hlasovať tajne, alebo verejne, pretože ak chce Smer Fica pretlačiť naozaj až na Ústavný súd, nebude to môcť urobiť dovtedy, kým bude jeho konečné vymenovanie v rukách Andreja Kisku.

© Autorské práva vyhradené

49 debata chyba
Viac na túto tému: #Robert Fico #Most-Híd #Andrej Kiska #Ústavný súd SR