Podľa prieskumu agentúry AKO delí tretiu Zuzanu Čaputovú od druhého Roberta Mistríka v prezidentskej súťaži už len štatistická odchýlka. Vedie Maroš Šefčovič, Mistrík s Čaputovou sú na nerozoznanie blízko jeden druhému (v percentách), Štefan Harabin je až za nimi. Podľa prieskumu preferencií, ktorý si dalo v agentúre Focus urobiť OĽaNO, vedie Šefčovič, rozdiel medzi druhým Mistríkom a treťou Čaputovou je o čosi málo väčší, ako v prieskume AKO, no a až za nimi nasleduje Štefan Harabin.
Ani jeden z prieskumov nenaznačuje, že by mal do druhého kola volieb prejsť kandidát, ktorého použili ako zámienku tí, čo pretláčajú Mistríka, pri svojej akcii: „Spojme sily už pred prvým kolom tak, že vy sa vzdáte a my budeme za organizátorov.“ A tak Čaputová logicky usúdila, že zatiaľ nemá zmysel zo súťaže, v ktorej sú jej šance oproti Mistríkovi vyrovnané a v ktorej aj sama poráža bubáka Harabina, odstupovať.
Že cieľom manipulácie z dielne Igora Matoviča bolo predovšetkým pozametať cestičku vybranému kandidátovi, muselo byť uvažujúcemu človeku zrejmé hneď od začiatku. Je vskutku záhadou, čo si sľubovali ľudia okolo Čaputovej od toho, že ju nechali do takej nezmyselnej dohody navliecť. Dochádzali im prostriedky na kampaň?
Nemusíme pritom hneď uvažovať v pojmoch služby – protislužby. Akákoľvek, hoci aj rozumne sa tváriaca dohoda s politikmi typu Matoviča či Richarda Sulíka je vopred ohrozená ich nevypočítateľnosťou a neschopnosťou programovej tímovej práce. Opýtajte sa plejády tých, čo od nich utiekli, keď pochopili, kam sa to dostali.
Žena, ktorú vopred označili za slabšiu kandidátku, bojuje viac, ako bohorovný muž, ktorý sa v debatách vykrúca ako lajdák pred tabuľou vždy, keď príde reč na niečo kontroverzné. Aj preto v prieskumoch, na rozdiel od neho, rastie.
Že bočným efektom celého manévru bude ďalšie zbytočné upriamenie pozornosti množiny na všetko naštvaných voličov na osobu kandidáta Harabina a nevyhnutne aj posilnenie jeho pozície, sa ukazuje už dnes. Stačí pozrieť sa na to, s akou chuťou Harabin v diskusiách pracuje so svojím falošným postavením kandidáta, ktorého sa všetci boja.
Matovič a spol. narážajú na prostý fakt, že pozametať cestičku tentoraz nestačí. Napríklad, vajatavý Andrej Kiska mal pred piatimi rokmi v prvom kole naporúdzi emóciu: nie som politik, v druhom kole ďalšiu: všetci proti Ficovi. Lenže Šefčovič nie je Fico a Čaputová je zatiaľ práve taký politik-nepolitik ako Mistrík. Žena, ktorú vopred označili za slabšiu kandidátku, bojuje viac, ako bohorovný muž, ktorý sa v debatách vykrúca ako lajdák pred tabuľou vždy, keď príde reč na niečo kontroverzné. Aj preto v prieskumoch, na rozdiel od neho, rastie. Možno jej to stačiť nebude, lenže dávať odporúčania pred druhým kolom je niečo celkom iné.
Nik nedokáže týždne pred samotnou voľbou predpovedať, ako voľba dopadne. Do druhého kola sa môže ešte stále dostať ktokoľvek z menovaných v akejkoľvek konštelácii. Nebude to však čistá náhoda: manipulácie a hlúpe dohody zohrávajú svoju rolu, bez ohľadu na to, že ich autori si to v živote nepriznajú.