To, čo jedni vnímajú ako hrozbu, sa Nemcom javí ako príležitosť získať lacno ruský plyn. Faktom je, že vďaka nižším tranzitným poplatkom Nemci ušetria. Otázne však je, za akú cenu.
Mať či nemať v rozpočte 700 miliónov eur za tranzit plynu je pre Slovensko dosť zásadná vec na to, aby spolu s ostatnými krajinami strednej a východnej Európy vyvinuli protitlak a keď sa ešte nájde taký silný spojenec, akým je Francúzsko, tak sa vec môže aj podariť.
Európska únia a včera aj Európsky parlament sa po minulotýždňovej roztržke medzi Berlínom a Parížom, keď sa Francúzsko pridalo na stranu „malých“, dohodli na nových predbežných pravidlách pre plynovody, ako je napríklad Nord Stream 2. V kompromisnom návrhu sa uvádza, že dodávateľ zemného plynu nesmie zároveň aj vlastniť potrubie. To sa ruskému Gaspromu určite nebude páčiť, no rovnaký princíp platí už v rámci EÚ.
Takéto podmienky môžu obmedziť zisky prevádzkovateľom až tak, že projekty ako Nord Stream 2 by sa teoreticky mohli stať nerentabilné. Aj preto si však nemecká strana vyrokovala výnimky, ktoré by takéto nepriaznivé dopady tlmili.
Či bude Nord Stream „bomba kšeft“ alebo prepadák, ukáže až čas, no aj v tomto prípade sa opäť potvrdilo, že nikdy netreba vopred hádzať flintu do žita. Lebo aj malý Dávid niekedy môže zvíťaziť nad veľkým Goliášom.