Problematické je už samotné tvrdenie, že tí poslanci budú „zastupovať Slovensko“. Hoci práve takto sa radi bijú do pŕs všetci, čo od nás chodia do Bruselu či Štrasburgu aspoň na zdvorilostné návštevy, zastupovať Slovensko na pôde únie je trochu zložitejšia záležitosť.
Ísť do europarlamentu neznamená ísť do zákopov vo vojne, v ktorej treba brániť domovinu pred agresívnymi útočníkmi. Znamená to ísť tam, kde sa rozhoduje o veciach, ktoré sa nás týkajú niekedy priamo, niekedy len sprostredkovane a niekedy zdanlivo vôbec. Byť vlastencom v Európe znamená mať jasno v tom, aká Európa je aj v našom záujme a čo všetko, čo je výhodné pre Európu, je výhodné aj pre nás.
Koľkí z tých, čo by radi odišli do europarlamentu, majú tento rozmer? Koľkí z nich sú na kandidátkach buď iba preto, lebo europarlament pre nich znamená politický dôchodok, alebo preto, lebo ich strany vystrkujú dopredu ako atrakciu v cirkusovej show?
Práca v európskej politike má zásadný ideologický rozmer. Nejde len o abstraktné vznešenosti; oveľa častejšie o boj o veľmi konkrétnu podobu života na kontinente.
Práca v európskej politike má pravdaže ešte jeden, a to ideologický rozmer. Nejde len o abstraktné vznešenosti typu „dobro pre všetkých“. Oveľa častejšie ide o boj o veľmi konkrétnu podobu života na kontinente. Slobodu vyznania si bude inak vykladať fanatik, pre ktorého znamená slobodu preonačovať všetkých okolo seba, ako niekto, kto ju chápe ako svoje právo mať od tých prvých svätý pokoj. Podpora voľného obchodu znamená čosi iné pre megafirmu, ktorá má sídlo na jednom kontinente, výrobne na druhom a daniam sa vyhýba na treťom, ako pre farmára, ktorého z jednej strany dusia monopoly a z druhej podvodníci s pozemkami. A tak ďalej.
Nie je podstatné, či niekto kandiduje ako kozmonaut, syn slávneho otca, či populárny muzikant, ktorého o politike dosiaľ nik nepočul prehovoriť ani dve vety. Dôležitejšie je, kam sa chystajú zapadnúť vo veľkej schéme európskych záležitostí. Politika má totiž tú vlastnosť, že kto do nej vojde, niekam v tej schéme zapadne, i keby chcel hrať po celý čas len mŕtveho chrobáka.
Skrátka, „slovenská“ téma na európskom fóre nie je len to, keď sa vrátia europoslanci z nejakého prieskumu a dohadujú sa o znení záverečnej správy, alebo keď sa Európa háda o utečencoch a V4 sa tvári, akoby sa jej problémy iných netýkali. Slovenskou témou je medzinárodný rybolov práve tak, ako brexit, ako energetická politika únie, ako boj s klimatickou zmenou…
Kandidáti z tridsaťjeden rôznych strán na štrnásť mandátov, to by mal byť veľmi slušný výber. Prečo len máme pocit, že v skutočnosti je ten výber uzučký ako list papiera?