Bumerang sa vrátil

, 26.02.2019 20:00

Bumerang je potvorská vecička. Hoci sa dá očakávať, že nekrológy za prezidentskou kandidatúrou Roberta Mistríka budú prešpikované slovami chvály a uznania, pravdou je, že len spadol do pasce, ktorú možno sám nevymyslel, no prijal ju za svoju.

Hra na odstupovanie kandidátov ešte pred prvým kolom na základe prieskumov kvôli kolu druhému nemala logiku. Ak chcel niekto upliesť dohodu rôznych strán o spoločnom kandidátovi, mal sa o ňu snažiť skôr. Ak chcel niekto usporiadať kandidátske primárky, mal ich urobiť ešte pred prihlasovaním kandidátov. Okrem toho vždy platí, že čosi iné sú prieskumy a čosi celkom iné samotné voľby.

Ak by aj naozaj hrozilo, že do druhého kola prejde extrémistický kandidát (lebo, ako vieme, motyky strieľajú, a zlé motyky zvlášť), bol by to v prvom rade obrázok stavu našej spoločnosti a otázka pre ostatných politikov, čo s tým mienia robiť. Nebudeme však hádam pochybovať o tom, že témou druhého kola by sa v takom prípade stalo burcovanie ostatných voličov a ich spájanie do spoločného protiextrémis­tického bloku. Opýtajte sa Banskobystričanov. Alebo Francúzov. Prezidentské voľby nepoznajú strieborné či bronzové medaily.

Takzvaní liberáli z SaS robili, čo mohli. Od hlbokomyseľností, podľa ktorých potenciálne víťazstvo má na Slovensku isté len muž, až po dojemnú starostlivosť o duševnú rovnováhu konzervatívnych voličov.

Architekti pasce, do ktorej napokon spadol Mistrík, sa však ani tak veľmi neobávali Štefana Harabina, ktorého hrozbu nafukovali dovtedy, až tomu uveril i on sám. Obávali sa skôr toho, že Zuzana Čaputová bude loviť voličov vo veľmi podobných vodách ako Mistrík. A Mistríkova kampaň už z ich pohľadu zašla príliš ďaleko (časom, energiou i peniazmi) na to, aby mu začal kaziť šance nejaký iný silný kandidát opozície.

Takzvaní liberáli z SaS, čo je strana, ktorú Mistrík kedysi spoluzakladal, robili, čo mohli. Od hlbokomyseľností, podľa ktorých potenciálne víťazstvo má na Slovensku isté len muž, až po dojemnú starostlivosť o duševnú rovnováhu konzervatívnych voličov, ktorých vraj Čaputová odrádza svojimi názormi na „tradičné hodnoty“. Dielo zavŕšil veľký kombinátor Igor Matovič, ktorý medzi Mistríkom a Čaputovou moderoval dohodu o vzdaní sa kandidatúry v prospech papierovo silnejšieho z nich.

Dôkaz o Matovičovom politickom ostrovtipe sa dostavil okamžite: od chvíle, čo sa ním Čaputová nechala navliecť do nezmyselnej dohody, ktorá mala otvoriť cestu Mistríkovi, začala naozaj loviť aj v jeho vodách a jej preferencie začali ostro stúpať. A rástli až dovtedy, kým Matovič sám nedal ruky preč od svojho favorita vyhlásením, že je mu vlastne jedno, kto z nich zvíťazí, a kým ďalší veľduch, Ľubomír Galko z SaS, nezačal označovať prieskumy, v ktorých Čaputová začala porážať Mistríka, za zmanipulované.

Mistríkovi určite slúži ku cti, že sa na záver svojej kandidatúry neznížil k fňukaniu a obviňovaniu ostatných za to, že spadol do pasce, ktorú sám pomáhal kopať. Na druhej strane, čo mal robiť, ak chcel vyzerať konzistentne v tom, čo radí iným a čo robí sám? Nič, len uvoľniť cestu tomu, aby sa do popredia dostávali reálne otázky namiesto špekulácií „mágov“, čo si pletú prezidentské voľby so súťažou v programovaní.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#SaS #Robert Mistrík #prezidentské voľby 2019 #Zuzana Čaputová #Igor Matovič. OĽaNO
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku