Hra na odstupovanie kandidátov ešte pred prvým kolom na základe prieskumov kvôli kolu druhému nemala logiku. Ak chcel niekto upliesť dohodu rôznych strán o spoločnom kandidátovi, mal sa o ňu snažiť skôr. Ak chcel niekto usporiadať kandidátske primárky, mal ich urobiť ešte pred prihlasovaním kandidátov. Okrem toho vždy platí, že čosi iné sú prieskumy a čosi celkom iné samotné voľby.
Ak by aj naozaj hrozilo, že do druhého kola prejde extrémistický kandidát (lebo, ako vieme, motyky strieľajú, a zlé motyky zvlášť), bol by to v prvom rade obrázok stavu našej spoločnosti a otázka pre ostatných politikov, čo s tým mienia robiť. Nebudeme však hádam pochybovať o tom, že témou druhého kola by sa v takom prípade stalo burcovanie ostatných voličov a ich spájanie do spoločného protiextrémistického bloku. Opýtajte sa Banskobystričanov. Alebo Francúzov. Prezidentské voľby nepoznajú strieborné či bronzové medaily.
Takzvaní liberáli z SaS robili, čo mohli. Od hlbokomyseľností, podľa ktorých potenciálne víťazstvo má na Slovensku isté len muž, až po dojemnú starostlivosť o duševnú rovnováhu konzervatívnych voličov.
Architekti pasce, do ktorej napokon spadol Mistrík, sa však ani tak veľmi neobávali Štefana Harabina, ktorého hrozbu nafukovali dovtedy, až tomu uveril i on sám. Obávali sa skôr toho, že Zuzana Čaputová bude loviť voličov vo veľmi podobných vodách ako Mistrík. A Mistríkova kampaň už z ich pohľadu zašla príliš ďaleko (časom, energiou i peniazmi) na to, aby mu začal kaziť šance nejaký iný silný kandidát opozície.
Takzvaní liberáli z SaS, čo je strana, ktorú Mistrík kedysi spoluzakladal, robili, čo mohli. Od hlbokomyseľností, podľa ktorých potenciálne víťazstvo má na Slovensku isté len muž, až po dojemnú starostlivosť o duševnú rovnováhu konzervatívnych voličov, ktorých vraj Čaputová odrádza svojimi názormi na „tradičné hodnoty“. Dielo zavŕšil veľký kombinátor Igor Matovič, ktorý medzi Mistríkom a Čaputovou moderoval dohodu o vzdaní sa kandidatúry v prospech papierovo silnejšieho z nich.
Dôkaz o Matovičovom politickom ostrovtipe sa dostavil okamžite: od chvíle, čo sa ním Čaputová nechala navliecť do nezmyselnej dohody, ktorá mala otvoriť cestu Mistríkovi, začala naozaj loviť aj v jeho vodách a jej preferencie začali ostro stúpať. A rástli až dovtedy, kým Matovič sám nedal ruky preč od svojho favorita vyhlásením, že je mu vlastne jedno, kto z nich zvíťazí, a kým ďalší veľduch, Ľubomír Galko z SaS, nezačal označovať prieskumy, v ktorých Čaputová začala porážať Mistríka, za zmanipulované.
Mistríkovi určite slúži ku cti, že sa na záver svojej kandidatúry neznížil k fňukaniu a obviňovaniu ostatných za to, že spadol do pasce, ktorú sám pomáhal kopať. Na druhej strane, čo mal robiť, ak chcel vyzerať konzistentne v tom, čo radí iným a čo robí sám? Nič, len uvoľniť cestu tomu, aby sa do popredia dostávali reálne otázky namiesto špekulácií „mágov“, čo si pletú prezidentské voľby so súťažou v programovaní.