Pápež František to s upratovaním nemá ľahké, veď Vatikán je na archeologické vrstvy bohatý: z jeho depotov vypadáva jedna kostra za druhou. Len nedávno v Írsku odprosoval obete prejavov „lásky“ zo strany cirkevných predstaviteľov, keď sa prevalil prípad severoamerického kardinála Theodora McCarricka; teraz musel zo zboru poradcov vylúčiť austrálskeho kardinála Georgea Pella, dosiaľ najvyššie postaveného hodnostára usvedčeného zo sexuálneho zneužívania.
Ak by ste si ho plietli s austrálskym kňazom Ralphom de Bricassartom z románu Colleen McCulloughovej Vtáky v tŕní, prípadne s inými ctihodnými otcami, ktorým sa ich mimocelibátne dobrodružstvá i úctyhodné množstvo detí vzniknutých za obskúrnych okolností vždy akosi prepiekli, netrafili ste.
Kardinál – ako už nejeden jeho kolega – stavil na „istotu“: v roku 1996 zneužil dvoch dospievajúcich chlapcov, a teraz mu hrozí až 50 rokov, teda doživotie. Jedna z jeho obetí už nežije (vo veku 31 rokov sa muž predávkoval heroínom), druhá hovorí o fatálnom vplyve psychickej traumy na svoj život. A ďalšie obete sa – možno – ani neprihlásili.
Zdá sa, že do starých zlatých čias hromadenia depotov celibátom viazaných korún tvorstva sa zaryl ostrý krompáč. Nebude to ľahké, mnohí milovníci starých poriadkov v katolíckom duchovenstve sa radšej modlia za pápežovu smrť. Isté však je, že upratovanie chrámu sa začalo.