Pri všetkom povinnom zhrození či zhnusení z osobnej histórie a dnešných výkonov jedného konkrétneho politika neradno zabúdať, že hlava štátu, ktorú rôzni svedkovia opisujú skôr ako hlavu nejakého zločineckého syndikátu, je symptómom choroby výraznej časti celej politiky.
Jeden z komentárov v denníku Washington Post celkom príhodne prirovnal neúspešný hanojský summit so severokórejským diktátorom Kimom i svedectvo právnika Michaela Cohena, ktorý v tom istom čase v Kongrese obviňoval svojho niekdajšieho bossa zo zločinov a podvodov, k celoživotnej bulvárnej mydlovej opere, ktorá sa stala Trumpovou verejnou identitou a značkou dávno predtým, ako vkročil do Bieleho Domu.
Naozaj. Bez ohľadu na vážnosť okolností, Trumpova „lovestory“ s Kimom začala Trumpovými tirádami o tom, ako si s Kimom ľudsky rozumejú, pokračovala epizódkou, v rámci ktorej mal japonský premiér pre Trumpa kvôli zmiereniu s Kimom žiadať nobelovku za mier – až napokon skončila melodramaticky zrušeným obedom a predčasným odletom z Hanoja.
Donald Trump len robí to, čo robil po celý svoj doterajší dospelý život. Rovnako sponzori, ktorí si objednali drastické daňové škrty pre horné jedno percento, a ostatné ich nezaujíma.
A bez ohľadu na vážnosť obvinení Trumpa, jeho detí i jeho podnikov z podvodov, ktoré mali byť páchané ešte i v čase, keď už bol prezidentom Spojených štátov, na Cohenovu výpoveď možno nazerať i ako na tragédiu ľahkomyseľného človeka, ktorý sa dostal pod zhubný vplyv bosa, ktorý ho do všeličoho namočil a potom dal bez zaváhania od neho ruky preč.
Lenže tie vážne okolnosti a vážne obvinenia sú to, na čom tu záleží predovšetkým. Žiaden úškrn nad trápnou estetikou politiky, ktorá sa deje a aj vyzerá ako bulvárne historky o škandálnych rozchodoch, ohrdnutých milencoch či odkopnutých sluhoch, by nemal zakryť výhľad verejnosti na atómové kufríky, volebné podvody, rasizmus, nezaplatené dane, pranie špinavých peňazí, ukradnuté príspevky na charitu, a tak ďalej, a tak podobne.
Keby fungovala zastupiteľská demokracia tak, ako má fungovať, nestrácala by zo zreteľa, kohože majú jej volení predstavitelia zastupovať. I pri tej najúzkoprsejšie chápanej straníckej politike, ktorá vidí len svojich voličov a iných neberie na zreteľ, stále ešte majú zastupovať voličov – čiže verejnosť, nie vládcov, či sponzorov.
Donald Trump sa svojim vlastným očakávaniam v ničom nespreneveril. Robí to, čo robil po celý svoj doterajší dospelý život. Rovnako sponzori, ktorí si objednali drastické daňové škrty pre horné jedno percento, a ostatné ich nezaujíma. V prvom rade zlyhala minimálne Republikánska strana. Pre ňu zlyháva Kongres a ak sa nič nezmení, zlyhá zastupiteľská demokracia. A potom sa demokracie namiesto „obyčajných“ podfukárov budú môcť zmocniť gangsteri z presvedčenia.