Možno nie je celkom od veci pripomenúť, že systematické sledovanie profesionálneho postavenia žien úzko súvisí so zmenami, ktoré svet podstupuje od prvého výrazného kolapsu v roku 2008. Odvtedy je vzostup žien vo všetkých oblastiach verejného života neprehliadnuteľný: v politike, v sociálnom a ekologickom hnutí, v kultúre, v športe či podnikaní.
Ak by s tým aj niekto na emotívnej úrovni nesúhlasil, rozum hovorí jasne: riešenie súčasných problémov sveta sa už bez žien nezaobíde. A nielen preto, že ide o polovicu ľudstva, tak to predsa bolo vždy. Hlavne preto, že bezbrehé súťaženie planétu aj ľudí vyčerpalo. Prišiel čas na spoluprácu. Náreky nad zanikaním „tradičnej rodiny“, dnes také časté, sú napokon len sprievodným javom meniaceho sa vplyvu žien na chod vecí verejných.
Ak sa pozrieme na tabuľky v analýze Svetovej banky o ženách, podnikaní a práve, asi nás neprekvapí paradox, že najhoršie sú na tom ženy v diktatúrach, s ktorými má Západ najčulejšie obchodné vzťahy, resp. tie, kde je pre ženy problematický aj slobodný pohyb. A niektoré krajiny, kde sa postavenie žien dlhodobo blíži k rovnosti, v tabuľke ani nie sú uvedené. Aj v tých najlepšie vyhodnotených krajinách sa nerovnosť najväčšmi odráža na výške platov. Napriek tomu je zlepšenie za krátke desaťročie nezanedbateľné a je už zrejmé, že v budúcnosti sa rovnosť bude nevyhnutne musieť merať inými kritériami, ako kritériami doterajšej súťaže.