Vždy je to tak trochu zvláštne, keď športové podujatia pôsobia ako celonárodná vojenská mobilizácia, tentoraz však bola príležitosť výnimočná: zápas medzi ŠK Slovan a Spartakom Trnava otváral slávny Národný futbalový štadión.
Hlavné mesto si podľa premiéra zaslúži najmodernejší, najexkluzívnejší stánok športovej kultúry. Všetko sa stihlo s odretými ušami, štadión v deň otváracieho zápasu nebol skolaudovaný, len s tou kultúrou to akosi nevyšlo, domáci ultras verní tradícii skandovali antisemitské heslá a rasisticky urážali surinamského obrancu hosťujúceho mužstva. Dvaja usporiadatelia sa dokonca premávali s číselnou kombináciou nacistickej symboliky.
Nič nové pod slnkom: antisemitské, resp. otvorene fašistické heslá sú súčasťou výbavy „zanietených“ prívržencov nejedného futbalového klubu. Možno maximum si dovolili slovanistickí ultras v roku 2006, keď počas zápasu na transparente priamo blahoželali fašistickému vodcovi k narodeninám, ultras FC Nitra zvolili choreografiu hákového kríža. Ani osočovanie hráčov čiernej pleti či inej národnosti nie je novinka. Dokonca bez ohľadu na to, že cudzinci tvoria väčšinu domácich tímov.
Lenže ak je pesnička obohraná, neznamená to, že je nutné nahluchlo ju akceptovať. Verbálne osočovanie býva len predstupňom fyzického násilia, a ak má byť Národný futbalový štadión skutočne najexkluzívnejším stánkom, nesmú tam tie najprimitívnejšie prejavy ostávať bez trestu.