Takto o týždeň

Takto o týždeň budeme rozhodovať o tom, ktorých dvoch kandidátov pustíme do druhého kola prezidentských volieb. Možnosť, že by sa ktosi stal prezidentom už v prvom kole, nie je síce vylúčená, no krajne nepravdepodobná.

09.03.2019 18:00
debata (85)

Otázkou číslo jeden, pravdaže, zostáva, ktorí dvaja uchádzači o najvyššiu ústavnú funkciu budú tými postupujúcimi.

Takto o týždeň uvidíme, nakoľko reálne boli prieskumy preferencií, ktoré sa v posledných dňoch pred začatím moratória splašili. Ich výsledky sa v niektorých prípadoch navzájom rozchádzali o množstvá percentuálnych bodov napriek tomu, že ich zozbierali v rovnakom čase, u rovnakej populácii a v rovnakej krajine. Samozrejme, vylúčiť nemožno, že voličské preferencie sa odvtedy trochu zmenili – a zrejme práve takto nejako to budú o týždeň vysvetľovať i marketéri, ktorých odhady sa ukážu vo svetle výsledkov prvého kola volieb ako najviac „ustrelené“.

Bude to však aj daň za zbytočne dlhé, dvojtýždňové moratórium na prieskumy. Ak tie majú pre voličov či médiá, ale, samozrejme, i pre samotných kandidátov, plniť nejakú orientačnú funkciu, neexistuje presvedčivý argument, prečo by túto istú funkciu nemohli plniť až do samotných volieb. A ak sú namieste obavy z manipulácií a neférových praktík, prečo potom nie rovno dva mesiace namiesto dvoch týždňov?

Demagóg utrúsi, že všetkých zlodejov treba povešať, a získa aplauz u časti publika, ktorá sa domnieva, že práve počula niečo zásadné.

Takto o týždeň uvidíme, akým skutočným voličským výtlakom disponujú kandidáti, ktorí svoju agendu založili na popieraní reality. Či už to robia, pretože naozaj žijú vo vlastnej alternatívnej bubline, alebo jednoducho preto, lebo chladnokrvne kalkulujú s deficitom kognitívnych schopností u istého typu voličov, vo výsledku je to jedno. Ich lži, zdieľané hoaxy a výpady proti všetkému, čo zaváňa normálnou ľudskou spolupatričnosťou a toleranciou, nemajú nijaký potenciál zmeniť svet k lepšiemu.

Obyčajný fašista hlásajúci nenávisť proti menšinám nemá ani na to, aby akokoľvek zlepšil život tým, v mene ktorých to vraj robí. Podobne ani sudca, čo prenasledoval svojich kolegov a preslávil sa tým, koho všetkého pustil na slobodu, a je v permanentnej vojne proti predstaviteľom štátu, pretože mu nedovolili vybudovať jeho vlastný štát v štáte, nemá na to, aby prispel k spravodlivejšej spoločnosti.

Majú však niečo, čím sú schopní zaujať voličov, ktorí si nedajú pozor na to, aby si overovali všetko, čo sa im predkladá. V záplave povrchných politických emócií, na aké sa sústredia kandidáti hlavného prúdu, títo demagógovia dokážu pôsobiť ako ktosi, kto sa vždy sústredí na podstatu. Obrazne povedané, zatiaľ čo politické tábory sa hádajú, kto je väčší zlodej, demagóg utrúsi: „Všetkých zlodejov treba povešať!“ A získa aplauz u časti publika, ktorá sa domnieva, že práve počula niečo zásadné a k veci.

To je nebezpečné a kandidáti normálneho politického spektra by na to pri všetkých emóciách a predvolebných vášňach nemali zabúdať. Hranica oddeľujúca voličskú masu od davu tešiaceho sa na krv (obraznú či reálnu) je pohyblivá a prieskumy ju nemusia odhaliť presne, ba ani približne.

© Autorské práva vyhradené

85 debata chyba
Viac na túto tému: #prezidentské voľby #prieskumy preferencií #moratórium na prieskumy #kandidáti hlavného prúdu