Verklíkovanie svojich „právd“, hluché frázy, demagógia, populizmus… Výsledok? Rozdelené Slovensko. Nie na tzv. slušných a neslušných, na tých, čo chodievajú na námestia, a tých, čo vtedy radšej sedia doma. Ale na tých klamaných, pričom mnohí akoby sa radi nechávali klamať, a na tých, čo majú vlastný rozum. Samozrejme, súkromná televízia za to nemôže, štvoricu jej vygenerovali prieskumy verejnej mienky. No aj ten, čo očakával zábavnú šou, musel byť sklamaný. Bolo to viac než smutné.
Iste, aj v minulosti sa kadekto uchádzal o prezidentské kreslo. Ale aspoň tí najhorúcejší kandidáti sa usilovali dodržiavať akúsi úroveň. Teraz však tisíce ľudí dvíhajú ruky za dogmatického právnika, ktorého hlavnou zbraňou je lož a pokrytectvo, a iní zase hajlujú chlapíkovi, ktorý svoju fašistickú a rasistickú zvrátenosť ani neskrýva.
Také čosi u nás nikdy nebolo. Ani pred piatimi rokmi, keď z volieb vzišiel „nezávislý“ kandidát, ktorého predtým nik nepoznal. Teraz ho poznajú už všetci, no nepoučili sa. Lebo tu existuje permanentný útok na demokratické inštitúcie, na dôveryhodnosť štátu ako takého, na základné ľudské hodnoty a prirodzenú solidaritu.
Tak čo, vymeníme národ? Sotva. Za to, v akom stave sa nachádza, nesú zodpovednosť elity. A určite nie iba tie politické.