Politici majú tiež svoje maslo na hlave – blúznením o zimnej olympiáde v našich veľhorách a pokusmi vyvážať drevo z rezervácií posunuli verejnú diskusiu do roviny, kde všetkému dominuje komerčný prístup k prírode.
Keď sa v takejto situácii objaví správa, že developer a obchodník s drevom má šéfovať štátnym lesom v TANAP-e, dostáva celá fraška až tragikomický nádych. Tak ako nebude zo psa slanina, ani z developera nebude nikdy človek, ktorý by dokázal les vnímať inak ako stroj na peniaze.
Narýchlo vypísaný konkurz s jedným vypočutým kandidátom, bez zverejnenia na webovej stránke Lesov TANAP-u nesie jasný rukopis SNS, ktorý poznáme už z nástenkového tendra. Ministerka Matečná sa síce môže tváriť, že litera zákona nebola porušená, no takéto výberové konanie rozhodne nie je „košér“ a mala by ho preto zrušiť a čo najskôr vypísať nové.
Navyše, keďže v minulosti boli kubíky dreva v najprísnejšie chránených rezerváciách silným pokušením pre mnohých „národne cítiacich“, bolo by vhodné, aby sa riaditeľom Štátnych lesov Tatranského národného parku stal človek nezávislý, pre ktorého tatranské lesy predstavujú oveľa vyššiu hodnotu, ako je len cena vyťaženého dreva.
Ak v národných parkoch platí, že v nich je najdôležitejšia mimoprodukčná funkcia lesa, tak by sme sa toho mali držať a nerobiť z capa záhradníkom.