Kto je rovnaký a kto iný

Keď Štefan Harabin tvrdí, že Zuzana Čaputová a Maroš Šefčovič sú vlastne rovnakí kandidáti, má pravdu iba z jedného ohľadu. Čo čert nechcel, práve tento ohľad by mal byť pred prvým kolom prezidentských volieb najdôležitejší.

12.03.2019 20:00
debata (45)

Čaputová a Šefčovič sú rovnakí v tom, že dokážu navzájom nesúhlasiť i bez toho, aby sa potrebovali znížiť k osobným invektívam a znižovaniu dôstojnosti toho druhého. Ak by sa takto dokázali správať aj niektorí ich rozvášnení priaznivci na jednej či druhej strane, politická diskusia v našom štáte by prestala mať príchuť nepretržitého hysterického záchvatu, ktorému po čase nepodľahnú naozaj len silné povahy.

O kom vieme, že sa tak správať nechce, je kandidát, ktorý nedokáže predniesť jediný argument bez toho, aby pritom neškatuľkoval svojich oponentov do nelichotivých rámcov. Kandidát, ktorý sa tak rád súdi o ochranu svojej urazenej cti, no ktorému vôbec neprekáža, keď svojimi verbálnymi útokmi stavia svojich oponentov do situácií, v ktorých už nejde len o ich česť, ale môže im hroziť aj fyzické násilie od priaznivcov extrému.

Byť rovnaký v schopnosti nadhľadu nie je hanba. Hanbou je líšiť sa konfrontáciou pre konfrontáciu a túžbou po osobnej pomste.

Čaputová a Šefčovič sú rovnakí i v tom, že kandidujú bez záťaže škandálov či podozrení. Internetom poletuje, pravdaže, množstvo pokusov zľahčovať Čaputovej úlohu v kauze pezinskej skládky či spochybňovať rozličné Šefčovičove postoje na vrchných poschodiach európskej politiky. Nehovoriac už o konšpiračných výlevoch na tému, kto je kým platený, ktoré patria do oblasti politickej patológie. Pravdou zostáva, že neexistuje jediný škandál, ktorý by sa dal nalepiť priamo na osobu jedného či druhého.

To je tiež čosi, čo sotva možno povedať o kandidátovi, ktorý má za sebou dlhú históriu škandálov i disciplinárnych konaní, ktorého súdne výroky dodnes dokážu dvíhať človeka zo stoličky a ktorý bol schopný vŕšiť sa ešte aj na lekárke, čo si dovolila usúdiť, že zdravotné problémy dvoch jeho „neposlušných“ podriadených mohli byť spôsobené i jeho šikanovaním a prenasledovaním.

Čaputová a Šefčovič sa isto líšia napríklad pri hodnotení terajšieho prezidenta. Lenže aj tu sa dokáže Šefčovič vyhnúť priamym invektívam a Čaputová zasa pripomenúť, že mať na krku podobné podozrenia, ona by v politike najskôr dobrovoľne skončila.

Rozdiely sú i v tom, že Šefčovič mieri skôr na konzervatívne ladených voličov, kým Čaputová viac na liberálne uvažujúcich. Rovnakí sú však v tom, že nechcú vykonávať úrad aktivisticky. Inými slovami, vlajky kultúrnych vojen nad Prezidentským palácom nezavejú.

Treba dodávať, že ani toto sa nevzťahuje na kandidáta, ktorý sa vyhráža, že vypovie medzinárodné zmluvy, ktorých je Slovensko účastníkom a ktoré sa jemu nepozdávajú? Že sa to nevzťahuje na toho kandidáta, čo vzýva silnú ruku a hovorí o tvrdom boji za „tradičné konzervatívne hodnoty“?

Líšiť sa v názoroch, ale byť rovnaký v rozumnosti a schopnosti nadhľadu nie je nijaká hanba ani slabosť. Hanbou je líšiť sa konfrontáciou pre konfrontáciu, túžbou po osobnej pomste a agresivitou. Ak to do soboty pochopí čo najviac ľudí, čakať nás bude úplne normálne druhé kolo.

© Autorské práva vyhradené

45 debata chyba
Viac na túto tému: #Maroš Šefčovič #európska politika #voľby prezidenta #Zuzana Čaputová #predvolebný duel