Prípad sa obvinením Kočnera, samozrejme, nekončí. Nielen z obligátneho justičného pohľadu, v ktorom obvinenie býva i v najlepších prípadoch „len“ prvým krokom, hoci veľmi dôležitým. Ani z pohľadu tých, čo boli presvedčení, že za chladnokrvnou vraždou dvoch mladých ľudí musel stáť minimálne nejaký syndikát, ak už aj nie priamo medzinárodná mafia.
Nikto rozumný, pravdaže, nebude zľahčovať rôzne bočné podozrenia a odhalenia, ktoré vyplávali a možno ešte vyplávajú na povrch, odkedy policajti navedení znepokojenou matkou jednej z obetí učinili ten hrozný nález v dome vo Veľkej Mači. Napokon, ani prokurátori špeciálnej prokuratúry sa netaja tým, že prípad už stihol vyhnať desiatky bočných výhonkov, z ktorých sa ešte môžu vykľuť ďalšie prípady (i keď detaily o nich zatiaľ, z pochopiteľných dôvodov, taja).
Lenže ono sa dá celkom dobre uveriť i tomu, že to celé mohla byť napokon naozaj práca nášho domáceho, nádejného, stále však len lokálneho „padroneho“, ktorému Ján Kuciak svojou prácou šliapal na podvodnícke otlaky a liezol na nervy. Dôvodom, pre ktorý sa všetko obvinením Kočnera iba začína, môže byť práve to, akú správu to celé vydáva o našej spoločnosti.
Kočnerov prípad názorne ukazuje, aká tenká a nepostrehnuteľná je hranica medzi „oprsklým“ podnikateľom s bohatými konexiami a obyčajným grázlom, ktorému naše domnelé elity dovoľujú dlhé roky so sebou manipulovať a stávať sa preto i vydierateľnými.
Názorne sa ukazuje, aká tenká a nepostrehnuteľná je hranica medzi „oprsklým“ podnikateľom s bohatými konexiami a obyčajným grázlom, ktorému naše domnelé elity dovoľujú dlhé roky so sebou manipulovať a stávať sa preto i vydierateľnými. Aké neznesiteľne ľahké je votrieť sa medzi takzvanú smotánku a svoju „kontroverznosť“ pritom používať ako svoju visačku kvality a záruku zábavnosti. Nemýlite sa, v skutočnosti je reč o tých domnelých elitách a takzvanej smotánke. Tej, ktorá sa u nás zbiera zo všetkých strán politického a ekonomického črpáka.
Našťastie, nepríjemné poznanie, ako ľahko sa rodila a ako sa istila kariéra „kontroverzného podnikateľa“, ktorý podľa názoru vyšetrovateľov skončil ako objednávateľ úkladnej vraždy, nezostáva jediným možným ponaučením. Okrem policajtov, čo hádzali Kuciakove oznámenia na Kočnera do koša a ďalších, čo tajne snorili Kuciakovi za chrbtom, sú u nás i takí, ktorí sa práve chystajú kariéru jeho možného vraha ukončiť raz a navždy. Ak tu vôbec niečo môže byť vzhľadom na tragédiu dobrou správou, potom je ňou dozaista toto zistenie.
Politikov, čo s obvineným zdieľali telefónne zoznamy, stravovacie návyky, internetové krasotinky a rôzne iné záujmy, to, pravdaže, nezlepší, pretože je zbytočné liať čosi do deravých nádob. Mohli by sa však aspoň zľaknúť. Už i to by bol pokrok.