Za danej situácie, keď Smer pomaly, ale isto klesá, no voličstvo sa nepresúva k opozícii, vzniká dopyt po nových subjektoch. Tejto šance sa zatiaľ najlepšie chopili ľudia z Progresívneho Slovenska a Spolu. Ich spojenie predstavuje smrteľné nebezpečenstvo najmä pre Most-Híd, ktorý svojím účinkovaním v koalícii prichádza o slovenský liberálny elektorát.
„Centristický rybník“ je značne prehustený, a preto úspech novej strany, ktorej vznik avizoval Tomáš Drucker a hovorí sa aj o účasti Andreja Kisku a Ivety Radičovej, je viac ako otázny.
Opäť platí, že ak si ľudia majú vybrať medzi originálom a napodobeninou, siahnu po origináli. „Kiskostrana“ zatiaľ pripomína len akési SOP II s okukanými tvárami.
Fakt je, že Kiskovi ešte pred pár rokmi dôverovali tri štvrtiny národa a podarilo sa mu tak nakumulovať celkom slušný politický kapitál. Lenže svojím vajataním so založením strany a predovšetkým vlastnými kauzami (financovaním kampane a najmä pozemkovou aférou) sa o túto dôveru sám pripravil. A aj tí, čo ho kedysi chceli do partie, dnes od neho radšej bočia.
Navyše je otázne, ako chce presvedčiť voličov, že po tom, čo odmietol kandidovať za prezidenta, to myslí s pôsobením v straníckej politike naozaj úprimne. Ak o Kiskovi možno povedať, že je skôr príťažou, tak Drucker je doslova „pán nikto“, ktorý svojimi výkonmi neoslnil ani na poste ministra, ani ako šéf pošty. Vskutku ideálna dvojica na rozbeh novej strany…