Kto navštívil túto väznicu a mučiareň Červených Khmérov v hlavnom meste Kambodže, určite mal o niekoľko bezsenných nocí postarané. Koeficient smrti tam bol vyšší ako v nacistických koncentrákoch: z 20-tisíc zaevidovaných väzňov sa po páde režimu našlo živých iba 12. Tuol Sleng bol predtým škola a v jej premene na láger by sa dala nájsť symbolika, ale tu chcem povedať iné: politická a vládna špička Červených Khmérov študovala na prestížnych svetových univerzitách.
Šéf režimu Pol Pot strávil štyri roky v Paríži na známej technickej škole. Diplom nezískal, ale vládne štipendium minul. Hlava štátu Khien Samphan študoval v Montpellier a v Paríži, kde dostal doktorát. Minister zahraničných vecí Ieng Sary študoval v Paríži politológiu. Ministerka sociálnych vecí zasa na Sorbone anglickú literatúru. Obaja menovaní mali svadbu iba niekoľko stoviek metrov od sídla Organizácie Spojených národov pre výchovu, vedu a kultúru (UNESCO).
Nikto netvrdí, že špičkové univerzity produkujú fanatikov, ale na druhej strane je fakt, že diplomovaní ľudožrúti poslali v Kambodži na smrť asi 1,7 milióna vlastných občanov – 20 percent domácej populácie. Čo keď je naozaj najdôležitejšie, aby z našich školských zariadení všetkých stupňov vychádzali študenti, ktorí sú presvedčení, že najvyššie hodnoty sú úcta k ľudskému životu, tolerancia, odpor k brutalite. Ak by sa podarilo dosiahnuť len toto, potom azda ani nemusíme banovať za vysokými ratingmi svetových univerzít.