Slovensko má svoju historicky prvú prezidentku. Je ňou Zuzana Čaputová. Slovensko má v jej osobe prezidentku, ktorá má jasno v našom ukotvení v európskom priestore a hlási sa k hodnotovému systému otvorenej demokracie. To by mali byť výborné správy pre všetkých voličov bez ohľadu na to, kto z nich ako v sobotu volil.
Zuzana Čaputová vstúpila na scénu ako nová tvár, navyše vo farbách novej politickej strany. Ako sa opakovane ukazuje nielen v prezidentských, ale i rôznych iných voľbách, novosť je na Slovensku politickou výhodou. Samotná novosť a neopozeranosť by jej však k úspechu nepomohli, nebyť jej vystupovania v prvých kolách prezidentských diskusií.
Čaputová v nich upozornila na seba svojou vecnosťou, prirodzeným nekonfliktným vystupovaním a otvorenosťou, s akou bez taktizovania odpovedala i na „chúlostivé“ témy. Vzápätí dokázala výrazne preskočiť kandidáta parlamentnej opozície Roberta Mistríka, ktorý sa vzdal kandidatúry v jej prospech a pridal k jej dovtedajším voličom ďalšie množstvo svojich vlastných.
Maroš Šefčovič do volebnej kampane vstúpil ako posledný z vážnejších uchádzačov o úrad hlavy štátu. Do volieb navyše vstúpil s nepriaznivým imidžom kandidáta, ktorý vlastne vytrhol volebný tŕň z päty Smeru po dlhých a neúspešných nahováračkách Miroslava Lajčáka. Smer sa Šefčoviča najmä v prvej časti volieb snažil cielene predstaviť svojím voličom, lenže tým zároveň vystavil svojho kandidáta rovnakej kritike, akú dlhodobo žne vládna strana samotná.
Takáto priama podpora Smeru môže byť na jednej strane ešte stále zárukou istej nezanedbateľnej množiny voličov, na druhej strane je však príťažou pri získavaní voličov nových. Na to, aby Šefčovič dokázal po prvom kole zvrátiť výrazný náskok svojej súperky, ich potreboval získať oveľa viac, než napokon získal. Čaputovej zdržanlivé a nekonfliktné vystupovanie jej navyše v kritickom čase pred druhým kolom výrazne pomáhalo odvracať útoky protikandidáta, ktorý bol v pozícii toho, čo musí byť konfrontačnejší a aktívnejší. Táto pozícia tak či onak diplomatovi známemu tiež svojou konsenzuálnosťou a nekonfliktnosťou neveľmi sedela.
Šefčovičov ťah za konzervatívnejšími, ale stále proeurópskymi voličmi z jednej strany narážal na hranice volebného výtlaku Smeru, na druhej strane na nedostatočný záujem voličov protisystémových kandidátov o kandidáta prichádzajúceho priamo zo štruktúr Európskej únie. Nižšia volebná účasť v druhom kole napovedá, že mnohí z voličov týchto kandidátov z prvého kola napokon volebné finále odignorovali.
Obe kolá slovenských prezidentských volieb 2019 ukázali, že takzvané kultúrne vojny a zástupné témy u nás voľby ešte stále nerozhodujú. Napriek vybičovaným emóciám sme zažili voľby hlavy štátu, za ktoré sa určite nemusíme hanbiť. Ani sami pred sebou, ani pred svetom.