Obraz nezávislosti víťazky volieb a jej tvrdenia, že chce vo svojom budúcom úrade spájať všetkých ľudí, narušilo nočné divadielko, ktoré v štábe Zuzany Čaputovej zahrali objímajúci sa predsedovia dvoch liberálnych strán a dosluhujúca hlava štátu. Pričom predseda Spolu Miroslav Beblavý do poslednej možnej chvíle podporoval jej opozičného, podstatne konzervatívnejšieho protikandidáta Roberta Mistríka.
Pri hodnotení politických lídrov zaráža absurdný fakt, že šéf najväčšej politickej strany v predvolebnej kampani radšej mlčal, aby nepokazil šance kandidátovi, ktorého Smer podporoval. S výnimkou komentovania výsledkov hlasovania parlamentu o zastavení ratifikačného procesu Istanbulského dohovoru, čím vzápätí vyvolal kontroverzné reakcie.
Spočiatku sa mohlo zdať, že príčinou ťahu výsledkov Smeru v parlamentných voľbách od deviatich k piatim boli najmä slabé výkony jeho večného hlavného manažéra. Ale po tom, čo Marek Maďarič preplával do iných vôd, Smer naďalej stagnoval. Určitým povzbudením môže byť necelých 42 percent zo soboty, hoci, samozrejme, podpredsedovi Európskej komisie dali svoj hlas nielen sympatizanti tejto strany. Bez výrazných personálnych zmien môže Smer očakávať nové porážky.
Normálnej, kreatívnej atmosfére v spoločnosti by však neprospelo ani to, keby sa súčasné vedenia ostatných strán tiež zabetónovali. Desaťročný pobyt v opozícii potlačil schopnosť ich lídrov konštruktívne sa postaviť k čomukoľvek. Nielen k vládnym iniciatívam, ale aj k sebe navzájom.