V inej dobe a v reálnom priestore by si vari rozzúrený občan vystačil s vúdú bábikou alebo so zverením temných myšlienok spovedníkovi či bútľavej vŕbe, lenže anonymní internetoví potrimiskári si spravili zo sociálnych sietí verejné popravisko aj mučiareň.
Treba povedať, že výzvy na pekelné muky či priam fyzickú likvidáciu prezidentky len mierne viedli nad stokou, ktorá sa úspešne vylievala i pri takých žánrových obrázkoch, na ktorých si protikandidát s manželkou hryzkali z čokolády.
Sociologička Zuzana Kusá nie je ani náhodou prvá, čo varuje pred virtuálnym násilím ako pred nastupujúcou normou. Podľa šéfa Facebooku Marka Zuckerberga by mali vlády preberať viac dohľadu nad internetom. Andrej Danko sa prvého apríla vyjadril, že chce zvolať okrúhly stôl s témou podmienok pre online priestor.
Nech to znie akokoľvek zábavne, nie je to prvoaprílový žart, a nech to hovorí ktokoľvek, nezaškodí sa nad tým zamyslieť. Spomínam si, ako si sociológ Zygmunt Bauman pred niekoľkými rokmi dovolil spochybniť glorifikáciu internetových možností tým, že sociálne siete nám okrem istého zjednodušenia komunikácie a dostupnosti k informáciám podvedome vstupujú do života viac, ako môže byť pre spoločenský život a medziľudské vzťahy zdravé. Všade velebená sloboda sa tak poľahky stáva skôr kladivom na čarodejnice.